Národná banka Slovenska (NBS) dosiahla za tri mesiace roka kumulovaný zisk 6,2 miliardy korún, pritom za prvé dva mesiace ešte vykázala stratu 7,9 miliardy. Za mesiac marec tak zisk predstavoval 14,1 miliardy korún. "Slovenská koruna sa v marci oslabila oproti euru o 2,51 a oproti USD o 4,29 percenta. Oslabenie výmenného kurzu koruny významne ovplyvnilo kurzové rozdiely, a tým aj hospodársky výsledok NBS," uviedol hovorca centrálnej banky Igor Barát.
Podľa viacerých analýz, ale aj vyjadrenia guvernéra NBS, by malo byť oslabenie koruny oproti euru len dočasné, a preto sa z tohto výsledku bude centrálna banka tešiť len krátkodobo.
Strata NBS dosiahla v minulom roku rekordných 36,3 miliardy korún. Rok 2004 bol tak v poradí tretím stratovým rokom pre centrálnu banku. Dosiahnutý neauditovaný hospodársky výsledok súvisí podľa hovorcu banky Igora Baráta predovšetkým s kurzovými stratami NBS vo výške 29,8 miliardy korún. V minulom roku sa výmenný kurz slovenskej koruny zhodnotil oproti euru o 5,75 percenta a oproti americkému doláru až o 13,44 percenta.
Hospodárenie NBS je ovplyvňované realizáciou menovej politiky. Tá nie je zameraná prioritne na tvorbu zisku, ale na udržanie cenovej stability, od tohto roku je dokonca hlavným cieľom menovej autority inflačné cielenie.
Hospodárenie banky ovplyvňuje hlavne vývoj výmenného kurzu medzi slovenskou korunou a eurom a dolárom. Práve kurzová strata tvorila viac ako 80-percentný podiel na celkovom hospodárskom výsledku centrálnej banky. Ak sa koruna zhodnocuje, tak to pre centrálnu banku predstavuje stratu. Naopak, oslabovanie koruny vytvára pre NBS zisk.
Podľa niektorých prepočtov zhodnotenie koruny o jedno percento vyvolá stratu približne vo výške troch miliárd korún. "Vzhľadom na devízovú štruktúru majetku a záväzkov v bilancii banky, ktorá vyplýva zo špecifického postavenia NBS a jej prioritnej úlohy, nemôže sa banka efektívne zabezpečiť proti menovému riziku. Menové riziko vyplýva z otvorenej devízovej pozície NBS," tvrdí Barát.
Na stratovosť alebo ziskovosť banky vplývajú aj úrokové sadzby. Centrálna banka totiž v rámci udržiavania likvidity v bankovom sektore pristupuje k sterilizácii prebytočných zdrojov a platí tak komerčným bankám vysoké výnosy. V minulom roku Národná banka Slovenska znížila kľúčové úrokové sadzby štyri razy spolu o dva percentuálne body.
Ďalšou oblasťou sú obchody so Slovenskou republikou. Ide o úroky platené z peňazí, ktoré majú štátne inštitúcie na účtoch v NBS. K strate prispievajú aj intervencie centrálnej banky na devízovom trhu. V prípade posilňovania koruny prichádza totiž menová autorita na trh s cieľom jej oslabenia a nakupuje eurá. Tým sa zvyšujú devízové rezervy a pri pokračujúcom trende zhodnocovania koruny tak vzniká strata, ktorá sa prehlbuje. Vývoj rezerv mal stúpajúci charakter, keď Slovenská republika začínala svoju existenciu pred dvanástimi rokmi, disponovala takmer 450 miliónmi dolárov. K 6. aprílu boli devízové rezervy takmer 18 miliárd dolárov.
V prvých deviatich rokoch svojej existencie bola Národná banka Slovenska zisková a do štátneho rozpočtu odviedla približne 70 miliárd korún. Situácia sa zmenila v roku 2002 a za tri roky sa strata vyšplhala už na viac ako 92 miliárd korún.
StoryEditor