V úvode svojej reakcie na predmetný článok by som chcela vysloviť pochvalu nielen redakcii Hospodárskych novín za aktuálnosť uverejnenej problematiky, ale aj autorom tohto príspevku za spracovanie v pomerne širokom rozsahu problematiky výpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH) a vyplnenia daňového priznania a aktuálnom ponímaní, t. j. po novelách č. 511/2002 a 637/2002, ktoré zásadným spôsobom novelizujú zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
V uvedenom príklade je však jedna nesprávnosť, ktorá síce neovplyvní výšku daňovej povinnosti, ale pre pozorného čitateľa môže byť zavádzajúcou inštrukciou. Konkrétne ide o časť príkladu uverejnenú na druhej strane -- vedľa daňového priznania -- prvý podtitul -- prijaté zdaniteľné plnenia bez možnosti odpočítania dane. V tomto bode ide o príklad -- kúpa osobného motorového vozidla v cene 360 000 Sk (základ 300 000 Sk + 60 000 Sk DPH v sadzbe 20 %). Autori príkladu správne uvádzajú, že v zmysle § 20 odseku 5 pri tomto prijatom zdaniteľnom plnení nie je nárok na odpočítanie dane na vstupe v plnom rozsahu. Avšak konštatujú, že spoločnosť základ dane vo výške 300 000 Sk zahrnie do riadku 13 priznania a daň vo výške 60 000 Sk bude súčasťou riadku 17. S touto časťou výroku nemôžem súhlasiť z niekoľkých dôvodov:
1. Ak spoločnosť takéto vozidlo kúpila, z hľadiska účtovania nebude účtovať o DPH, pretože ako aj autori uvádzajú, spoločnosť v zmysle § 20 odseku 5 nemá nárok na odpočítanie dane z osobného vozidla (len ak by bola predajcom vozidiel -- v tom prípade by išlo o uplatnenie ustanovenia § 20 odseku 6). Celú hodnotu vozidla, vrátane DPH, účtuje na účte -- napr. obstaranie dlhodobého hmotného majetku -- 042, resp. 022 -- samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, pretože v zmysle § 29 odseku 4 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, súčasťou vstupnej ceny na účely odpisovania je v tomto prípade aj DPH. To znamená, že na základe uvedeného by museli "na tvrdo" do evidencie DPH zaradiť predmetné vozidlo v členení -- základ dane a DPH, pretože samotný softvér im to inak do evidencie nezaradí. V tomto momente by nastal aj rozpor v účte 343 -- daň z pridanej hodnoty a 022 -- samostatné hnuteľné veci, pretože by nikdy nesedeli inventúrne stavy vplyvom takéhoto účtovania, resp. evidencie.
2. V tomto prípade nemožno súhlasiť s analógiou uvedenou v § 20 odseku 2 písmeno a), pretože ak mne nedovoľuje zákon o DPH uplatniť si odpočítanie dane z titulu výkonu oslobodených zdaniteľných plnení, túto DPH si uplatním následne v daňových výdavkoch (nákladoch) prostredníctvom ustanovenia § 24 odseku 3, písmeno d) bod 2. zákona 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ale v každom prípade, pri prijatí takéhoto zdaniteľného plnenia o DPH účtujem. V tomto zmysle je potrebné aj rozlišovať tieto ustanovenia. Na základe uvedených argumentov som presvedčená, že osobný automobil v prípade jeho kúpy nemá byť vôbec uvádzaný v daňovom priznaní. Ocenila by som, keby moju pripomienku autori chápali ako dobré mienenú radu, resp. platformu pre polemiku. V žiadnom prípade mojím zámerom nebolo ich znechutiť či vyvolať iné negatívne reakcie, pretože každý z nás je omylný, a každému z nás sa môže stať, že aj pri najlepšie mienenom úmysle niečo unikne našej pozornosti.
Možnosť nadobudnutia nehnuteľnosti občanom devízovým cudzozemcom -- občanom EÚ
Ako rodina z Nemecka každý rok cestujeme na dovolenku do SR. Radi by sme si kúpili malý drevený dom na rekreačné účely. Môže občan Európskej únie kúpiť na Slovensku nehnuteľnosť?
-- Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR každý, to znamená aj ten, kto nie je občanom Slovenskej republiky, má právo vlastniť majetok, avšak v nadväznosti na uvedené v tom istom článku, ods. 2 posledná veta udáva: "Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike". Toto ústavné obmedzenie sa vzťahuje aj na vlastníctvo nehnuteľností. Podmienky nadobúdania nehnuteľností cudzozemcami, t. j. právnickými osobami alebo fyzickými osobami, ktoré nemajú sídlo, resp. trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ďalej organizačnými zložkami cudzozemca v SR s výnimkou pobočky zahraničnej banky podľa osobitných predpisov, upravuje Devízový zákon č 202/1995 v § 19. Podľa neho cudzozemec, s výnimkou cudzozemca, ktorý má štátne občianstvo Slovenskej republiky, môže nadobudnúť nehnuteľnosť iba v taxatívne stanovenom počte prípadov.
Mgr. Soňa Medveďová