Podľa Zákonníka práce máme oficiálne stanovený 40- hodinový pracovný týždeň, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať počas piatich dní. Ak pripočítame polhodinovú prestávku na obed, zamestnanec musí byť v práci 42,5 hodín týždenne.
Výhody a nevýhody
Naši zamestnávatelia vidia výhody aj nevýhody tohto zamestnaneckého benefitu. ,,Ako to už býva, myslím, že to správne bude niekde uprostred. Zvyšovanie kvality práce, produktivity či osobného života, spokojnosť zamestnancov. Ide o veľké hodnoty, takže som za štyri pracovné dni. No celé nastavenie musí dávať aj ekonomický či konkurencieschopný význam," konštatuje Ivana Anna Habalčíková, personálna manažérka firmy Oresi Kuchyne.
Informácie o zavádzaní tejto pracovnej novinky preleteli viacerými krajinami. Napríklad v Holandsku a Francúzsku majú od roku 2000 len 35- hodinový pracovný týždeň. To znamená, že zamestnanci odrobia denne sedem hodín. Dokonca vo Švédsku zamestnávatelia skúšajú 6- hodinový pracovný čas, ktorým dosiahli zlepšenie dochádzky. Zamestnanci menej navštevovali lekárov počas práce a boli celkovo šťastnejší. V susednej Českej republike už niektoré firmy zaviedli tento trend. Francúzi sa však prerátali. Firmám vzrástli mzdové náklady a musia tak zamestnancom hradiť viac nadčasov. ,,Na niektorých pozíciách by to bola možno okamžitá správna voľba, na iných by bolo treba dôkladne zvážiť ,za a proti'. Ale prečo to neskúsiť? Šťastie praje odvážnym, ale aj pripraveným," dodáva Habalčíková.
Plusy aj mínusy
V určitých profesiách a firemných kultúrach môže skrátený pracovný týždeň môže znamenať vyššiu produktivitu, menej stresu, a tým aj celkovú spokojnosť zamestnancov.
,,Štvordňový pracovný benefit znie veľmi dobre. Predstava, že zamestnanci budú počas štyroch dní intenzívnejšie pracovať, aby si mohli užiť viac voľna, je zaujímavá," hovorí Oto Kravec z reklamnej agentúry Citadela. Niektoré firmy však tento trend spochybňujú, podľa nich môže viesť k ekonomickej katastrofe.
,,Vzhľadom na to, že povaha našej práce si vyžaduje prítomnosť určitého minimálneho počtu pracovníkov na pracovisku každý deň, plošné zavedenie 4- dňového pracovného týždňa je u nás nemožné," hovorí Adrián Doboly z biotechnologickej spoločnosti Natures. ,,Ak však nemáme nejaké fixné termíny alebo urgentné záležitosti na vybavenie, nechávame na dohode kolegov, kto počas ktorých dní a ako dlho v práci ostane. Naše pracovisko funguje od ôsmej do sedemnástej hodiny. Niekedy otvárame aj skôr a končíme neskôr, avšak zvyčajne nie je nevyhnutné, aby všetci kolegovia ,cvakali kartu' na presnú hodinu ráno a popoludní. Takéto zadelenie práce je možné aj pre to, že každý zo zamestnancov ovláda všetky zručnosti, ktoré sú nevyhnutné na beh každodennej operatívy. Celkový odpracovaný čas kolegov sa však v priemere rovná zhruba štvordňovému pracovnému týždňu."
Okrem skráteného pracovného času môže 4- dňový pracovný týždeň znamenať aj nábor nových zamestnancov, napríklad v zdravotníctve. ,,Naša klinika ponúka služby aj pacientom, ktorí majú akútnu bolesť zubov, a tak sa snažíme byť im k dispozícii v čo najširšom časovom rozpätí. Nevieme si preto, úplne z praktických dôvodov, predstaviť ordinovať len štyri dni v týždni. Záujem o stomatológiu je ozaj veľký, a to nie len u pacientov s akútnymi problémami, ale aj u pacientov, ktorí si dávajú záležať na svojom chrupe či už z estetického alebo funkčného hľadiska. V každom prípade, ak by sa niečo také na Slovensku zaviedlo, znamenalo by to pre nás nábor zamestnancov a rozšírenie priestorov, aby sme "vypočuli" požiadavky trhu a samotných pacientov, " vysvetľuje Daniel Kodaj z Dr. Martin zubná klinika.
Napriek obavám zamestnávateľov z možných zvýšených nákladov, prípadne nižšej produkcie najmä vo výrobe, sa tento model osvedčil v škandinávskych krajinách, kde práve skrátenie denného pracovného času zvýšilo produkciu. Zamestnanci efektívnejšie využívali pracovný čas, mali menej prestávok, boli sústredenejší a menej unavení. Vyššia koncentrácia v práci znamenala menej chýb, čo je v konečnom dôsledku cieľom každého zamestnávateľa.
Má to budúcnosť
Súčasná generácia mileniálov, za ktorú sa považujú ľudia narodení od začiatku 80. rokov minulého storočia až do roku 2000, je často popisovaná ako generácia náchylná na vyhorenie. Za najdôležitejší faktor pri výbere spoločnosti považujú rovnováhu medzi pracovným časom a súkromným životom. ,,U nás v agentúre poskytujeme ,home office' ako zamestnanecký benefit. Napriek tomu si myslím, že 4- dňový pracovný čas má budúcnosť a je len otázkou času, kedy spoločnosť k takému riešeniu systémovo dospeje. Robotizácia umožní v blízkom čase nárast služieb v oblasti oddychu, športu a rekreácií ako ďalší výrazný predpoklad na skrátenie pracovného týždňa," dodáva Oto Kravec .