Máločo sa tak silno spája s detstvom ako to, čo nám za jeho čias lahodilo jazyku. Takýto údel sa prilepil aj na neveľké, tvrdé, ale nekonečne sladké kolieska na paličke. Roksové lízanky z trnavského Figara. Od 60. rokov si ich pamätáme mnohí, s farebným obrázkom uprostred, v priesvitnom celofáne. Ich masový výskyt sa spájal s Dňom detí, Mikulášom či s jarmokmi a kolotočmi. Boli pevne spojené aj so školami. Prišiel hocijaký sviatok, narodeniny či meniny -- a čo rozdával oslávenec v triede? Lízanky. Nastal Deň učiteľov alebo Sviatok práce -- čím nás na prvom stupni prekvapila súdružka učiteľka? Lízankami. V tých časoch ešte sladkostí nebolo toľko ako dnes, nuž omamne sladké kolieska mali vysoký kurz.
Všetci, čo to už máme za sebou, sme sotva tušili, že roksové lízanky boli vlastne slovenským vynálezom. Ich história siaha až kamsi medzi obe svetové vojny, keď ich v Piešťanoch začal po troške vyrábať cukrár Štefan Paserin. Pôvod receptúry je zahmlený tajomstvom, ale podľa všetkého ju vymyslel on sám. Fabriku mu však po Víťaznom februári zobrali, čo ju položilo. No lízanková výroba nezanikla. V roku 1963 ju preniesli za humná do inej znárodnenej, no oveľa väčšej továrne -- trnavského Figara. Práve Figaro preslávilo nenápadnú sladkosť. Nielen vo vtedajšej ČSSR. Produkovalo jej vyše 900 ton ročne a produkcia rástla. Až polovica putovala do bývalého ZSSR. Z kapitalistov si ich najviac žiadali v Kanade, Rakúsku a západnom Nemecku, ale aj v desiatkach ďalších krajín. Ako ručne vyrábané lízanky nemali konkurenciu. Vo Figare tvrdievali, že majú svetový monopol, lebo ani na najväčších potravinárskych veľtrhoch sveta na nič podobné nenaďabili. Jedným z prvých motívov na lízanke bol motýľ, kvietky, rozprávkové postavičky i "smiešne tváre" -- obrázok sa totiž tvorí ručným skladaním farebných šúľkov, ktoré treba rozgúľať a povyťahovať, pričom sa s trochou neopatrnosti môže obrázok popresúvať. A smiešna tvár je na svete! Preto urobiť ju dobre vôbec nie je jednoduché. Vo výrobni túto prax ovládalo vždy len pár najšikovnejších. Dnes sa sladkých koliesok nevyrába toľko ako kedysi, pribudla priama konkurencia aj nepreberný sortiment. Roksová lízanka však neodmysliteľne patrí k Trnave a jej Figaru. Tým viac, že v jeho neuveriteľnej storočnej histórii patrí medzi najstaršie výrobky.
StoryEditor