Nezdaniteľná časť základu dane sa od budúceho roka zvýši z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima. Návrh novely zákona o dani z príjmov z dielne poslancov Mosta-Híd Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára v stredu schválilo plénum parlamentu.
Reakcia poslancov Most-Híd:
Za bolo 122 zo 140 prítomných poslancov. Proti tomuto opatreniu protestovali samosprávy.
Predseda poslaneckého klubu Most-Híd Tibor Bastrnák na tlačovej konferencii povedal, že so samosprávami rokovali už od roku 2017. Niektorí sa však aj napriek tomu proti zákonu postavili. "U niektorých opozičných primátorov a starostov sa karta obrátila vtedy, keď sa už videli v parlamente. Rozohrali neférovú hru a zavádzali," povedal s tým, že rozruch, ktorý okolo zákona vznikol, bol neopodstatnený.
Bastrnák sa odvolal na odborníkov, podľa ktorých budú príjmy samospráv v budúcom roku rásť.
Poslanci tvrdia, že opatrenie nie je súčasťou vládneho sociálneho balíčka. "Nevymysleli sme tento návrh zo dňa na deň. Návrh nevznikol ako opatrenie do tzv. sociálneho balíčka a má aj iný charakter. Ide o riešenie, ktoré je systémové," povedal Bastrnák.
"Prijali sme zákon, ktorý je odborne a vecne správny zákon. Potvrdzujú to názory ekonómov, INESu, Klubu 500," dodala poslankyňa Irén Sárközy. Poslanec Peter Antal, ktorý je zároveň primátorom Žiaru nad Hronom, na tlačovej konferencii upozornil na to, že samosprávam výrazne rastú príjmy. Podľa neho ide o 10 percent ročne. "Takto nerastú príjmy nikomu," dodal. Práve preto by podľa neho mali niesť aj vyššiu zodpovednosť.
Poslanci Mosta-Híd však upustili od svojho pôvodne predstaveného zámeru, aby sa nezdaniteľná časť základu dane zvyšovala postupne až na 22,7-násobok od roku 2021.
V súčasnom návrhu hovoria o zvýšení len od budúceho roka. Opatrenie kritizovali samosprávy, podľa ktorých im zníži príjmy a spôsobí problémy.
Cieľom novely je podľa poslancov Mosta-Híd zvýšiť životnú úroveň pracujúcich, práve na to má poslúžiť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane.
"Európska komisia (EK) vo svojej aktuálnej správe o Slovensku konštatuje, že SR sa príliš spolieha vo svojom rozpočte na daňové zaťaženie práce. Kým priemerné daňové a odvodové príjmy z práce v roku 2016 boli v Únii na úrovni 49,7 percenta z celkovej výšky zdaňovania, tak na Slovensku to bolo až 53,9 percenta," upozornili poslanci s tým, že EK osobitne upozornila na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pri zamestnancoch zarábajúcich menej ako priemernú mzdu v porovnaní s inými krajinami Európskej únie.
"Daňové zaťaženie zamestnancov v posledných rokoch sa dokonca zvyšuje, čo súvisí s tým, že nezdaniteľné časti základu dane rastú pomalšie, ako rastú mzdy," tvrdia poslanci. Výsledkom podľa nich je to, že daň z príjmu tvorí postupne vyššiu časť zo mzdy zamestnanca.