Slovenská vláda sa rozhodla, že v súlade so všeobecným hospodárskym záujmom sa ceny energií pre domácnosti budú od budúceho roka odvíjať od ich celkových príjmov. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek bude mať právomoc určiť výrobcom ročné objemy energií, ktoré musia bezpečne a cenovo výhodne dodať domácnostiam a malým podnikom. K akým konkrétnym číslam sa napokon dospeje, bude vecou príslušného rezortu, regulačného úradu a výrobcov, pričom bude potrebné rešpektovať aj smernice Európskej únie.
Viditeľná ruka vlády
Vláda sa k uvedenému kroku uchyľuje z dôvodu všeobecne rozšíreného názoru, že za narastajúcimi cenami energií sú okrem poklesu hodnoty dolára predovšetkým špekulatívne burzové obchody. A preto nevidí dôvod, prečo by nadštandardné zisky špekulantom mali zo svojich príjmov zaplatiť slovenské domácnosti. Problémy s narastajúcimi cenami energií a potravín sú všade na svete a národné vlády vyzývajú európske inštitúcie na rozhodný zásah. Otvorene sa totiž hovorí o manipulácii s trhom, na ktorom sa skôr špekuluje, ako sa využívajú trhové mechanizmy. V globalizovanej ekonomike sa totiž okrem neviditeľnej ruky trhu čoraz viac presadzuje viditeľná ruka vlády, kam patrí aj jej všeobecný hospodársky záujem.
Trh je priestor, v ktorom si domácnosti, firmy, štát a zahraničie vymieňajú výsledky svojej činnosti za cenu, ktorej výška závisí nielen od ponuky a dopytu, ale aj od kúpnej sily meny, za ktorú sa výmena uskutočňuje. Ak sa teda vláda rozhodne pre cenovú reguláciu, môže ísť o stanovenie minimálnej alebo maximálnej ceny. Pri zavedení maximálnej ceny dochádza k znižovaniu ceny pre spotrebiteľov. V prípade minimálnej ceny dochádza k zvyšovaniu ceny pre dodávateľov.
Všeobecným hospodárskym záujmom dochádza k stanoveniu maximálnej ceny energií pre domácnosti, za ktorú budú výrobcovia povinní bezpečne dodať ich ročné objemy. Prečo sa slovenská vláda k uvedenému kroku uchyľuje a ako to súvisí so vstupom našej krajiny do eurozóny?
Inflácia porastie
Po vyhlásení konverzného kurzu si každý z nás prepočíta svoje príjmy na eurá a bude sa môcť lepšie porovnávať s ostatnými občanmi v krajinách eurozóny. To, čo dnes kúpi za koruny, od nového roka kúpi za eurá, ale len na domácom trhu. V zahraničí za svoje eurá kúpi menej. Nielen z dôvodu vyšších cien, ale skôr nižších nominálnych príjmov. Keď zahraničný občan a hlavne obchodníci zistia, že u nás je v eurách lacnejšie, začnú vykupovať, čo následne zvýši dopyt a, samozrejme, aj ceny. Bude to jeden z dôvodov, prečo u nás porastú ceny rýchlejšie ako mzdy a dôchodky.
Keďže ceny energií sa v Európe zvyšujú a po vstupe do eurozóny stratíme doterajší "vankúšik" v podobe posilňujúceho sa plávajúceho kurzu slovenskej koruny, určite dôjde k nárastu inflácie, a tým aj k poklesu životnej úrovne občanov. To je pre každú vládu na konci volebného obdobia tá najhoršia správa.
Stanoviť ceny energií podľa priemerného percenta k príjmu však znamená uplatnenie krížových dotácií v prospech domácností a v neprospech ostatných odberateľov. Na druhej strane treba vládu chápať, že ochraňuje svojich občanov voči monopolu, ktorý diktuje ceny, bez možnosti výberu z ponuky iných dodávateľov. Okrem toho terajšie ceny energií nie sú len vecou ponuky a dopytu, kúpnej sily slovenskej koruny a budúceho eura. Sú aj záležitosťou špekulácií s trhom, kde investori po opustení trhu nehnuteľností, ktorý sa výrazným spôsobom negatívne podpísal pod svetovú finančnú krízu, akoby hojili svoje rany na trhu komodít, a to vždy na úkor občanov.
Zákon jednej ceny
Súbor nástrojov a opatrení proti neodôvodnenému nárastu cien súvisí v každom prípade so vstupom našej krajiny do eurozóny. V eufórii splnenia konvergentných kritérií, dvojnásobnej revalvácie kurzu a istoty, že budeme prvá z krajín V4, ktorá bude od prvého januára využívať svetovú rezervnú menu, sme akosi zabudli na problematiku parity kúpnej sily, ktorej dôsledky pocítime od nového roka. Nie nadarmo sa vláda snažila o čo najvýhodnejší konverzný kurz, pretože nielenže budeme mať nominálne menej, ale slovenské euro bude mať aj nižšiu kúpnu silu ako euro v iných krajinách eurozóny. Ak však budeme chcieť zvyšovať kúpyschopnosť slovenských občanov, tak reguláciou cien základných životných potrieb sa nám to určite nepodarí. Potrebujeme zvyšovať produktivitu práce, čo môžeme dosiahnuť len budovaním vzdelanostnej spoločnosti, ktorá síce patrí medzi priority terajšej vlády, zatiaľ však bez výrazného úspechu.
StoryEditor