Od 1. septembra platia nové privilégiá pre odborových funkcionárov. Patria im nové právomoci pri schvaľovaní normovania práce. Odbory môžu tiež zastaviť prácu v podniku. Majú aj viac právomocí ako zamestnanecké rady a právo neobmedzeného vstupu na pracovisko a do priestorov podniku. Toto všetko kritizujú zamestnávatelia.
Zástupcovia zamestnancov - odborári a zamestnanecká rada, majú od 1. septembra viac práv. Ich ochrana v Zákonníku práce sa predĺžila zo šesť mesiacov na jeden rok. Znamená to asi toľko, že rok po skončení funkcie ich zamestnávateľ nemôže prepustiť. Zmenilo sa tiež delenie kompetencií medzi zástupcami na pracovisku. "Pred 1. septembrom platilo, že ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe odborová organizácia a zamestnanecká rada, patrilo odborovej organizácii právo na kolektívne vyjednávanie vrátane kontroly plnenia záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a právo na informácie. Zamestnaneckej rade patrilo právo na spolurozhodovanie, prerokovanie, informácie a na kontrolnú činnosť. Novela ubrala zamestnaneckej rade právo na spolurozhodovanie a na kontrolnú činnosť a presunula ich do kompetencií odborom," vysvetľuje Anna Jendrálová, odborníčka na pracovné právo. V novele Zákonníka práce sa tiež podarilo odborárom presadiť, aby zamestnávateľ bol povinný financovať časť pracovného času, ktorú predáci odborov venujú odborárskej práci.
Koľko a komu
Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi platené voľno na výkon funkcie v odborovom orgáne na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a odborovým orgánom a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak sa odborári so zamestnávateľom na rozsahu plateného voľna pre nich nedohodnú, platí najmenší zákonný rozsah voľna v zákonníku. A ten hovorí, že ak ste zamestnávateľ a vo vašej firme pôsobia napríklad dve rôzne odborové organizácie, majú aj rôzne nároky na platené voľno. Napríklad jedna odborová organizácia u vás má desať členov. Jej zástupcovi musíte poskytnúť platené voľno najmenej 4 hodiny mesačne. V druhej organizácii je 55 členov. Jej zástupcovi musíte preplatiť najmenej dvanásť hodín mesačne. Čo ak by u vás fungovala zamestnanecká rada? Jej členovi musíte poskytnúť platené voľno najmenej štyri hodiny mesačne.
Odborári za, zamestnávatelia proti
Podľa Odborového zväzu KOVO novela Zákonníka práce "zvýši ochranu zdravia a života zamestnancov, a to aj tým, že sa odborovým orgánom vrátila kompetencia zastaviť prácu pri ohrození života a zdravia zamestnancov". Posilnenie kompetencií odborov nie je podľa odborárov otázkou privilégií určitej skupiny zamestnancov, ako sa to snažia nahovoriť zamestnávatelia. "Účinne vás môže ochrániť len ten, kto má aj príslušné kompetencie. Plnohodnotný výkon pri vašom zastupovaní môže odviesť len ten váš zástupca, ktorý na to bude mať dostatočný časový priestor a ktorý na to nedoplatí stratou svojho príjmu, prípadne stratou zamestnania," tvrdia odborári. Hlavná úloha odborov je vyjednávanie kolektívnych zmlúv. Ak prostredníctvom kolektívnej zmluvy odboroví funkcionári dohodnú vyššie mzdy, ktoré by pracovníkovi zamestnávateľ dobrovoľne nikdy neposkytol, potom nie je namieste ani argument zamestnávateľov, že títo ľudia "vyjedajú" z vašich miezd.
Proti posilneniu právomoci odborov tvrdo vystupovali zamestnávatelia. V súčasnosti až 90 percent zisku vytvoreného v slovenskom hospodárstve pochádza zo 125 najväčších podnikov, z ktorých je až 124 zahraničných. Tieto podniky majú až 86-percentný podiel na exporte SR. Výška investícií zahraničných podnikateľských subjektov len za rok 2006 dosiahla 476 miliárd korún. Väčšina týchto firiem je členom zahraničných obchodných komôr. Napriek veľkému prínosu k ekonomike Slovenska ich názory na zmeny v zákonníku neboli akceptované. Predkladatelia novely podľa zahraničných obchodných komôr nezohľadnili fakt, že "odbory nenesú podnikateľské riziko, neinvestujú vlastný kapitál a nevyžadujú sa od nich dostatočné skúsenosti s riadením podnikov. Novela im pritom pripisuje viaceré neodôvodnené výhody (ako napríklad v ustanoveniach týkajúcich sa uvoľnenia zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie, platenie odborových funkcionárov zamestnávateľom počas uvoľnenia na výkon funkcie) a na druhej strane odoberá zamestnaneckej rade právo na spolurozhodovanie a kontrolnú činnosť práve na úkor zvýhodnenia odborovej organizácie. Predstaviteľom zahraničných firiem sa nepáči ani to, že odbory môžu byť založené, aj ak reprezentujú iba veľmi malý počet zamestnancov, kým fungovanie zamestnaneckej rady musí odsúhlasiť väčšina zamestnancov podniku. Celkom neprípustné je podľa nich ustanovenie týkajúce sa práva vstupu zástupcov odborov, aj keď nie sú zamestnancom, do podnikov a na pracovisko zamestnávateľa. Ustanovenie totiž podľa nich nerešpektuje potrebu dodržiavania vnútropodnikových predpisov a smerníc BOZP. Ustanovenie § 149 zasahuje do kompetencií zamestnávateľa zaisťovať BOZP. Vydanie záväzného pokynu na zastavenie práce nie je možné bez kvalifikovaného posúdenia situácie. Otáznou je podľa zamestnávateľov aj reálna vymožiteľnosť náhrady nákladov, ak odbory neoprávnene zastavia prácu na pracovisku.
Názory na posilnenie práv odborov
Proti
Neúmerné posilňovanie pozície odborárskych funkcionárov v podniku znamená:
- nové privilégiá pre odborových funkcionárov
- nové právomoci pre odborových funkcionárov pri schvaľovaní normovania práce
- právo odborov zastaviť prácu v podniku
- posilňovanie právomocí odborárov na úkor zamestnaneckých rád
- neobmedzený vstup odborárskych funkcionárov na pracovisko a do priestorov podniku
Republiková únia zamestnávateľov
Za
Novela zákona neobsahuje povinnosť zamestnávateľa platiť odbory. Pravdou však je, že novela obsahuje ustanovenie o povinnosti zamestnávateľa poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom odborovým orgánom. V prípade, že k dohode nedôjde, je určený minimálny rozsah takéhoto uvoľnenia. Toto ustanovenie zlaďuje Zákonník práce s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 135 z roku 1971 o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov v podniku, podľa ktorého sa výslovne táto povinnosť zamestnávateľovi ukladá.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Najdôležitejšie zmeny v novele zákonníka
#149# Platobná neschopnosť zamestnávateľa
- zamestnávateľ musí o svojej platobnej neschopnosti informovať zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, do desiatich dní od vzniku platobnej neschopnosti
#149# Pracovný čas
- nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času musí zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom alebo so zástupcami zamestnancov
#149# Pracovná pohotovosť
- nadčasy na rizikových pracoviskách môže zamestnávateľ nariadiť, len ak s nimi súhlasia zástupcovia zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia, nemožno dohodnúť prácu nadčas so zamestnancom na rizikovom pracovisku
#149# Kontrola
- odborári môžu od zamestnávateľa žiadať nielen odstránenie nedostatkov v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch, ale aj prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím. Odborári musia o tom informovať inšpekciu práce alebo štátnu banskú správu
Zástupcovia zamestnancov
Spolupôsobenie odborovej organizácie a zamestnaneckej rady (§ 229 ods. 7)
- odbory kolektívne vyjednávajú, spolurozhodujú, kontrolujú, majú právo na informácie
- zamestnanecká rada prerokúva a má právo na informácie
- odborová organizácia je občianske združenie založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, odborová organizácia je povinná informovať zamestnávateľa o tom, že u neho pôsobí a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu. Ak to odborári neurobia, zamestnávateľ nemá akceptovať ich pôsobenie na svojich pracoviskách ( § 230 ods. 1)
- zamestnávateľ musí umožniť vstup do jeho priestorov aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, za účelom uplatňovania práv zamestnancov a povinnosť odborového orgánu oznámiť zamestnávateľovi osobu konajúcu v mene odborovej organizácie, účel a termín vstupu do priestorov zamestnávateľa (§ 230 ods. 3)
Kolektívne vyjednávanie
Zákon o kolektívnom vyjednávaní myslí aj na situácie, že na pracovisku fungujú dve odborové organizácie. Ak sa nedohodnú na postupe, zamestnávateľ môže uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie.
Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní rieši aj otázku, že ak dôjde k situácii, že sa zúčastnené strany nedohodnú ani s najväčšími odborovými organizáciami. Pôjde o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ktorý bude riešiť rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom na ministerstve práce. Na osobe rozhodcu sa strany buď dohodnú, alebo ho na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán určí ministerstvo. Výsledkom takéhoto sporu je doklad, ktorý vydá rozhodca a ktorý oprávňuje príslušnú odborovú organizáciu alebo príslušné odborové organizácie rokovať a uzatvárať kolektívnu zmluvu.
Pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie zástupcu zamestnancov (§ 240)
- zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu:
- 4 hodiny mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu odborovej organizácie, ktorá má menej ako 50 členov zamestnaných u zamestnávateľa
- 12 hodín mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu odborovej organizácie, ktorá má 50 a viac členov zamestnaných u zamestnávateľa
- 16 hodín mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu odborovej organizácie, ktorá má 100 a viac členov zamestnaných u zamestnávateľa
- 4 hodiny mesačne najmenej jednému členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi
Zamestnávateľ má právo skontrolovať, či zamestnanec využíva poskytnuté voľno podľa prvej vety a druhej vety na účel, na ktorý bolo poskytnuté.
Ochrana zástupcov zamestnancov (§ 240 ods. 7)
- tento paragraf má odborárov chrániť proti opatreniam zamestnávateľa, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia pracovného pomeru, sa predlžuje z doterajších šiestich mesiacov na jeden rok po skončení výkonu funkcie zástupcu zamestnancov.