Francúzov stále znepokojuje nezávislosť Európskej centrálnej banky (ECB). Téma rezonovala v prezidentskej kampani Nicolasa Sarkozyho a neupadla do zabudnutia ani po tom, keď prišiel ako hlava Francúzskej republiky do Elyzejského paláca.
V ňom je v blízkosti nového prezidenta Henriho Guaina, človeka, ktorý predstavuje hrozbu spoločnej mene eurozóny, euru. V rozhovore pre britský Financial Times povedal, že francúzska vláda príde vo vhodnom čase s iniciatívou, ktorou by sa malo dosiahnuť, že volení politici budú mať väčší vplyv na ECB. Guaino je najdôležitejším poradcom prezidenta Sarkozyho. Keď Sarkozy reční o nezávislosti ECB, či skôr proti nej, môžete sa staviť, že prejav vytvoril jeho hlavný poradca. Nedávno to napísal popredný analytik nemeckého denníka Financial Times Deutschland Wolfgang Münchau.
Avšak v otázke nezávislosti ECB, či jej obmedzenia, neexistuje možnosť kompromisu. Nemecko bude blokovať každú iniciatívu, ktorá by smerovala proti zrušeniu či obmedzeniu nezávislosti ECB. Pred voľbami v krajine galského kohúta padla alternatíva, alebo Francúzsko vystúpi z eurozóny alebo dosiahne podriadenie ECB politikom. Nemecko by pravdepodobne prijalo radšej jeho prvú alternatívu.
Diskusiu medzi Francúzskom a Nemeckom vedú na oboch stranách dogmatici. Francúzi sú keynesovci, ale z hľadiska orientácie nepatria medzi ekonomických keynesovcov; sú nimi politicky. Ekonomicky sú Francúzi stále ešte merkantilistami v štýle Jeana-Babtistu Colberta. Keynes bol naproti tomu vášnivým obhajcom voľného trhu a voľného obchodu. Prečo je však Keynes napriek tomu taký príťažlivý pre Francúzov? Priťahuje ich jeho myšlienka hospodársko-politickej koordinácie. Práve koordinácia sa zhoduje s francúzskou predstavou o fungovaní štátu a Francúzov idea priťahuje podstatne viac než akékoľvek iné moderné ekonomické smery. Práve centrálna banka, nezávislá od štátu, respektíve vlády, je ideologicky cudzím telesom v piatej republike.
Diskusiu sťažuje to, že Francúzi v debatách o nezávislosti centrálnej banky prichádzajú s nesprávnou analógiou, keď uvádzajú príklad USA. Francúzov často počuť hovoriť o tom, že bývalý šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan sa pravidelne stretával pri prestretom stole s ministrom financií. A diskutoval s ním o koordinovaní finančnej a ekonomickej politiky. Stretnutia sa skutočne konali, ale nedochádzalo k nijakej koordinácii, a už vôbec nie v zmysle, ako ju chápu Francúzi.
Ak by malo dôjsť k podriadeniu ECB politikom, teda konkrétne ktorej vláde? Francúzskej? Nemeckej? Talianskej? Španielskej...?