Manželia Bartovičovci z dedinky Pečeňady pri Piešťanoch najskôr vôbec netušili, že ich prvorodená dcéra Karin sa stane dieťaťom čerstvo vzniknutej Slovenskej republiky. Mama Valéria síce zopár minút po polnoci vnímala novoročný ohňostroj nad piešťanskou pôrodnicou, v tom čase však ako prvorodička myslela na niečo celkom iné ako bujarú oslavu vzniku republiky.
Skoro na nás zabudli
Karin Bartovičová sa narodila ako prvá vo vtedajšom trnavskom okrese. Na svet vykukla iba necelé štyri minúty po polnoci.
"Videla som cez okno ohňostroj a nesmierne sa tešila na maličkú," vracia sa 15 rokov dozadu mama Valéria.
"Vtedy sme vôbec netušili, že naša Karinka sa stane dieťaťom republiky a ochranu nad ňou prevezme sám pán premiér," nadchýna sa Jozef Bartovič, zmenový technik z atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Medzitým Karin hanblivo klopí oči a mlčí. Na túto mladú dámu totiž funkcionári HZDS a úradníci v okrese takmer zabudli.
"Myslím si, že na vine boli tí úradníci, nie pán premiér," tvrdí Jozef, ktorý na svojho "kmotra" nedá dopustiť zlého slova. Otec sa preto aj chopil iniciatívy a oznámil na úrady, že sa im narodila dcéra, ktorá právom patrí medzi deti republiky.
"Nešlo nám o peniaze a dary, ale povedzte, koľko detí na Slovensku sa môže tešiť z osobnej priazne významného politika," hovorí.
Aj malá Karin dostala od predsedu vlády lego, hračky a tri vkladné knižky. Rodičia jej darované peniaze uložili na jednu knižku. Toto dievčatko dostalo od svojho tútora dokonca aj školskú tašku. Mala symbolizovať novú etapu v jej detskom živote. Mnohým Mečiarovým deťom sa podobnej pozornosti nedostalo. Im totiž školskú tašku iba sľúbil.
Pyšný otec
Jozef Bartovič je právom na svojho potomka pyšný. "Hrdil som sa, že naša Karin bude dospievať spoločne s republikou, prečo by som sa nepochválil," priznáva. "Nie každému rodičovi sa pritrafí také šťastie, že jeho dieťa popestuje v náručí taký významný muž. Mečiar mal v tom čase cveng, každý ním bol ohúrený," hovorí. S manželkou však pôrod na 1. januára neplánovali a vôbec netušil, že s republikou sa narodí aj ich prvý potomok. Bartovič neskrýva obdiv a nadšenie k Vladimírovi z Mečiarovi.
"Na mňa pôsobil veľmi dobre, je to duchovný otec Slovenska, a tak trocha aj krstný otec mojej prvorodenej dcéry."
Malá Karin sa však žičlivého ujka z HZDS dosť bála. Pri prvých stretnutiach s ním sa skrývala v maminom náručí, dokonca aj vtedy, keď rozdával darčeky. Veľký tútor zabudol aj na túto svoju malú chránenkyňu.
"Prestal vládnuť, všetko sa skončilo, aj keď to nebolo vôbec o peniazoch a stretnutia neboli špeciálne honosné. Predseda vlády chcel len tieto svoje deti vidieť a pomáhať im," bráni svojho obľúbenca Jozef Bartovič.
Koníčky sú hlavne kone
Karin Bartovičová si na veľkého krstného otca nespomína a pravdepodobne ju ani príliš nezaujíma. Má svoj vlastný život a politika doň určite nepatrí. Vo voľnom čase rada jazdí na koňoch, snaží sa podmaniť si počítač, o ktorý sa delí s mladším bratom. A hlavne, venuje sa škole. Chce úspešne zvládnuť prijímacie pohovory na Združenú priemyselnú školu v Trnave a po jej absolvovaní študovať na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Jej snom je totiž úspešná realizácia sa na poli ekonomiky.
Mečiarove deti sa ako družná rodina neosvedčili. Navzájom sa nepoznajú, ani sa nestretávajú. Sú si jednoducho cudzí. Pri stretnutiach s vtedajším premiérom na seba nemali čas. Spája ich len jediné. Dospievanie spoločne so Slovenskou republikou...
StoryEditor