Dnes je v biznise také množstvo veľmi mladých manažérov, že sa zdá, ako keby skúsenosti prestávali zohrávať dôležitú úlohu. Nie je to na niekedy aj na úkor kvality riadenia?
V bankovom sektore, tak ako aj v iných oblastiach, treba mať skúsenosti. Mladosť je dobrá vec, ale treba ju kombinovať práve s tým, čo sa človek naučí len vekom. Elán sa trošku okresáva, a to sa vyvažuje práve skúsenosťami. Pomáha aj rozšírenie si obzoru. Na začiatku človek vníma najmä svoju oblasť, postupne, ako kariérne rastie, musí komunikovať aj s ostatnými odbormi a pozerá sa na banku nielen z perspektívy svojho pracovného miesta, ale ako na celok. Zlepšuje si, samozrejme, tiež svoje manažérske zručnosti a schopnosti.

Je pre manažéra ťažké držať krok s tak rýchlo sa rozvíjajúcim odvetvím, ako je bankovníctvo?
Je to najmä nevyhnutné. Kto chce napredovať, musí sledovať vývoj a prispôsobovať sa. Banky zaznamenali za posledných desať rokov prudký skok, kedysi to boli páni úradníci, teraz je stredobodom pozornosti klient. Pre vedúcich pracovníkov je ideálne obklopiť sa ľuďmi, ktorí sú špecialistami v jednotlivých oblastiach, predsa len jeden človek nemôže byť špičkový expert na všetko. Závisí však, samozrejme, od inštitúcie, nakoľko je šéf intenzívne zapájaný do jej každodenného fungovania. Ja sa o to snažím.

Vy ste sa v kariére venovali najmä hypotékam, teraz vediete spoločnosť zameranú na privátne bankovníctvo. Nakoľko je vám táto oblasť blízka?
Samozrejme, hypotekárne úvery a privátne bankovníctvo sú dve rozdielne veci. No majú aj veľa spoločného. Hypotéky sú vnímané ako masový produkt, ale aj tam sú špecifickí a veľkí klienti, ktorých potreby sa neriešia na pobočkách, ale v centrálne. Bol som s nimi v styku dlhé roky. Privátne bankovníctvo je aj o cenných papieroch a ďalších produktoch, s ktorými som sa v minulosti už stretol. Ale nechcem povedať, že som si sadol na novú stoličku a všetko viem.

Práve vaše služby sú niekedy vnímané ako "snobská" záležitosť určená pre horných desaťtisíc. Je to skutočne tak?
Je evidentné, že nie sú určené pre masový segment klientov. Sú pre skupinu ľudí, ktorá chce zvýšenú starostlivosť o peniaze, viac alternatív na ich správu. No nie je to o stovkách miliónov korún, hranice sú podstatne nižšie. Bežným je päťmiliónový klient, pričom banka môže ponúknuť svoje služby aj ľuďom s menším objemom zdrojov, ak v nich vidí perspektívu. Ideálny na správu je klient s disponibilným balíkom asi desať miliónov korún. Samozrejme, sú aj takí, ktorí majú podstatne väčší majetok. Ale požiadavka na určitý balík peňazí sa odvíja aj od potreby ich efektívnej správy, aby sa dalo diverzifikovať riziko.

Kto sú títo ľudia?
Ide hlavne o manažérov, podnikateľov, lekárov, právnikov, ale aj športovcov alebo reštituentov. Teda o tých, ktorí nemajú čas či chuť na správu svojich peňazí a chcú mať istotu, že ich majetok je v bezpečí a bude sa rozvíjať.

Ako je to s konkurenciou v poskytovaní privat bankingu?
Na trhu pôsobia tri druhy subjektov. Sú to špecializované banky, ako sme my, pričom aj každá všeobecná banka má vo svojej štruktúre oddelenia, ktoré sa venujú tejto oblasti. A nakoniec na trhu fungujú aj nebankové subjekty s týmto zameraním. Takže konkurencia určite nechýba.

Nebude vysoká konkurencia príčinou, že malé banky budú v rámci konsolidácie počtu subjektov na trhu nútené spájať sa s väčšími hráčmi?
Vo všeobecnosti by som súhlasil s názorom, že na Slovensku je veľa bánk. Prebieha určitý proces združovania menších hráčov, ale čo sa týka privátneho bankovníctva, tam je situácia trošku iná. Napríklad vo Švajčiarsku to nie sú veľké subjekty a je ich viacero. Čiže popri veľkých bankových domoch máme stále priestor aj my.

Privatbanka má za sebou niekoľko zmien. Pri zmene názvu z pôvodnej Banky Slovakia došlo k opusteniu pozície všeobecnej banky. Teraz máte nového majoritného akcionára, prídu s ním podobné dramatické kroky?
Prechod od Banky Slovakia k Privatbanke bola zmena v stratégii pôsobenia celej inštitúcie. Vlastnícka zmena je niečo iné, v tomto prípade nejde o obrat v zameraní banky, skôr je tu snaha rozvinúť to, čo začala robiť, do väčších objemov a zlepšenia kvality služieb.

Ako by sa služby v tejto sfére mali vyvíjať?
Plánujeme viac rozvíjať korporátne bankovníctvo, ktoré veľmi súvisí s privátnym. Posunúť sa chceme do ďalších dvoch oblastí, a to je developerstvo a zdravotníctvo, kde je skupina Penta už etablovaná. Aj v privat bankingu je výhoda mať za sebou vlastníka, ktorý je aktívny na trhu nášho regiónu. Dobré je to aj v súvislosti so zavedením korporátnych cenných papierov, teda dlhopisov a zmeniek, ktoré pri adekvátnej úrovni rizika ponúkajú zaujímavý výnos. Sú viazané na konkrétne projekty realizované v rámci skupiny Penta. Napríklad nedávno sme ukončili úpis dlhopisov na Digital Park v Bratislave.

Je o ne záujem?
Klienti oceňujú, že môžu svoje portfólio rozšíriť aj o takéto cenné papiere, ktorých na trhu nie je veľa. Samozrejme, záleží tiež na jeho profile, či je ako investor konzervatívny, alebo je pripravený aj zariskovať. V tom prípade však stále musí ísť najmä na zahraničné trhy, kde však čelí kurzovému riziku.

Takže vstup do eurozóny bude len na prospech veci.
Samozrejme, kurzové riziko sa odbúra. Druhá stránka je rast konkurencie. No už dnes sú na Slovensku zastúpenia zahraničných bánk, prípadne tento trh aspoň pokrývajú, takže v tomto smere veľký dosah neočakávam.

Aktuálnou témou je aj pripravovaná "zmena v zdaňovaní" komerčných bánk cez odpisy pri opravných položkách. Ako sa dotkne vás?
Logicky banky tento krok nemôžu uvítať. Principiálne, ak sa nenájde dohoda medzi zákonodarcom a sektorom, budeme ho musieť akceptovať. No postihne to každú banku. My síce máme podstatne menej úverov ako veľké inštitúcie, tým pádom aj podstatne menej opravných položiek, ale aj naša bilančná suma je menšia. No vždy je priestor na diskusiu, predpokladám, že Asociácia bánk príde s nejakými alternatívami. Je však jasné, že takýmto opatrením budú postihnutí najmä menej bonitní klienti bánk.

Kto je Ľuboš Ševčík
Ľuboš Ševčík je nový predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Privatbanky. Tri roky pôsobil na úrade vlády ako ekonomický poradca. Bol námestníkom generálneho riaditeľa v spoločnosti VÚB Invest holding. V rokoch 1998 až 2002 prešiel viacerými vedúcimi pozíciami vo Všeobecnej úverovej banke v sektore hypotekárnych úverov. Pred Privatbankou pôsobil v Národnom jadrovom fonde ako predseda Rady správcov. Ľuboš Ševčík vyštudoval Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave a Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.