Aké dôsledky nesie spoločník v prípade, ak v stanovenom termíne nesplatí vklad do spoločnosti, na splatenie ktorého sa zaviazal v spoločenskej zmluve?
Základnou povinnosťou každého spoločníka je povinnosť riadne a včas splatiť vklad do spoločnosti, na splatenie ktorého sa spoločník zaviazal v spoločenskej zmluve o založení spoločnosti s ručením obmedzeným. Dôsledky nesplnenia vkladovej povinnosti sa dotýkajú výlučne spoločníkov, ktorí sa zaviazali na účasť v spoločnosti peňažným vkladom. Nepeňažný vklad do spoločnosti musí byť spoločníkom splatený vždy pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra, resp. ak sa zvyšuje základné imanie spoločnosti s tým, že valné zhromaždenie rozhodne o možnosti prevziať záväzok na nový vklad do spoločnosti, ktorý bude mať formu nepeňažného vkladu, pred podaním návrhu na zvýšenie základného imania spoločnosti do obchodného registra.
Spoločenská zmluva
Spoločenská zmluva spravidla určuje lehotu na splatenie vkladov spoločníkmi, ak nesplatia vklady ešte pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Pokiaľ táto úprava v spoločenskej zmluve chýba, uplatňuje sa zákonná úprava zakotvená v ust. § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ), podľa ktorej je spoločník povinný splatiť peňažný vklad maximálne do 5 rokov od vzniku spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Ak spoločník v tejto lehote celý vklad nesplatí, uplatní sa režim kadučného konania, ktoré môže vyústiť do vylúčenia spoločníka valným zhromaždením spoločnosti a uvoľnením jeho obchodného podielu. Tomuto krajnému dôsledku predchádza pomerne rigidne upravené konanie, spočívajúce v aktívnom konaní spoločnosti vo vzťahu k spoločníkovi, ktorý je so splatením vkladu v omeškaní.
Spoločnosť je povinná vyzvať spoločníka na splatenie zostávajúcej časti vkladu, pričom táto výzva musí spĺňať zákonom zakotvené náležitosti:
* musí mať písomnú formu,
* musí obsahovať dodatočnú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 3 mesiace od doručenia výzvy,
* musí obsahovať výslovné upozornenie (zákon používa dikciu hrozba), že v prípade, ak spoločník neuhradí nesplatenú časť vkladu v dodatočnej lehote, bude zo spoločnosti vylúčený.
V prípade, ak spoločníkovi márne uplynie dodatočne poskytnutá lehota stanovená vo výzve, spoločnosť môže spoločníka zo spoločnosti vylúčiť. Vylúčením spoločníka zo spoločnosti jeho obchodný podiel prechádza na spoločnosť, ktorá musí pri dispozícii s ním postupovať v súlade so zákonom zakotveným režimom.
O vylúčení spoločníka zo spoločnosti, ktoré má závažné uvedené dôsledky pre vylučovaného spoločníka, ale i pre spoločnosť, ktorá musí do 6 mesiacov vysporiadať jeho uvoľnený obchodný podiel, čo môže výrazným spôsobom ovplyvniť rozhodovacie pomery v spoločnosti, môže v zmysle ust. § 125 ods. 1, písm. h) ObZ platne rozhodnúť iba valné zhromaždenie spoločnosti, ako jej najvyšší orgán. Rozhodovanie o vylúčení spoločníka má vo vzťahu k nemu jednoznačne sankčný charakter, čo je zohľadnené aj skutočnosťou, že zo zákona postačuje na prijatie takéhoto závažného rozhodnutia súhlas prostej väčšiny prítomných spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prijatie rozhodnutia o vylúčení spoločníka sa vyžaduje súhlas kvalifikovanej väčšiny prítomných spoločníkov, prípadne všetkých prítomných spoločníkov. Spoločenská zmluva môže prípadne modifikovať aj kvórum pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia, ktoré rozhoduje o vylúčení spoločníka. V zmysle ust. § 127 ods. 5, písm. b) ObZ spoločník v prípade, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho vylúčení zo spoločnosti nehlasuje.
Nárok na vyrovnávací podiel
V prípade, ak valné zhromaždenie rozhodne o vylúčení spoločníka zo spoločnosti, vznikne tejto osobe nárok na vyrovnací podiel a spoločnosť zo zákona nadobúda do svojho vlastníctva jeho obchodný podiel. Dňom rozhodnutia o vylúčení spoločníka zo spoločnosti začína plynúť 6-mesačná lehota, v ktorej musí valné zhromaždenie rozhodnúť o tom, ako naloží s týmto uvoľneným obchodným podielom. Ustanovenie § 113 ods. 5 a 6 ObZ poskytuje valnému zhromaždeniu možnosť previesť obchodný podiel na iného spoločníka alebo tretiu osobu alebo rozhodnúť o znížení základného imania spoločnosti o vklad vylúčeného spoločníka. Ak spoločnosť nepodnikne žiadne kroky k vysporiadaniu uvoľneného obchodného podielu v rámci 6-mesačnej lehoty, môže ju súd aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu, z dôvodu, že tento stav odporuje ustanoveniu § 120 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely, ak tento zákon neustanovuje inak. Ust. § 113 ods. 5 ObZ síce zakotvuje, že obchodný podiel vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, zároveň však obmedzuje "spravovanie" tohto podielu spoločnosťou (v zmysle rozhodovania o jeho prevode na iného spoločníka alebo tretiu osobu, resp. rozhodnutia valného zhromaždenia o znížení základného imania spoločnosti o vklad vylúčeného spoločníka zodpovedajúci tomuto obchodnému podielu a v intenciách ust. § 120 ods. 2 ObZ) na šesť mesiacov. Ustanovenie § 113 ods. 5 ObZ je ustanovením, ktoré má vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 115 špeciálny a kogentný charakter, tzn. aj v prípadoch, keď spoločenská zmluva vylučuje prevod obchodného podielu na iného spoločníka, príp. nepripúšťa prevod na tretiu osobu, má spoločnosť možnosť previesť uvoľnený obchodný podiel na iného spoločníka alebo tretiu osobu. Tým zákon predchádza situáciám, ktoré by mohli vzniknúť v "uzavretých" spoločnostiach, ktorých spoločenské zmluvy vylučujú prevod obchodného podielu na iného spoločníka a nepripúšťajú prevod na tretiu osobu a ich základné imanie predstavuje minimálnu čiastku 200 000 Sk. Takéto spoločnosti by stratili možnosť postihnúť spoločníka, ktorý si nesplnil svoju vkladovú povinnosť jeho vylúčením zo spoločnosti, pretože by v krajnom prípade riskovali svoje zrušenie, resp. zákon by ich nútil k zmenám spoločenských zmlúv.
Novela obchodného zákonníka, zákon č. 500/2001 Z. z. , vypustila z ust. § 113 ods. 6 možnosť prevzatia vkladu vylúčeného spoločníka ostatnými spoločníkmi v pomere ich obchodných podielov. Táto možnosť, i keď nie je výslovne v ust. § 113 ods. 6 uvedená ako jedna z možností, ako môže spoločnosť naložiť s takto uvoľneným obchodným podielom, v praxi nie je vylúčená ani podľa aktuálnej právnej úpravy, keďže valné zhromaždenie môže rozhodnúť o rozdelení obchodného podielu vylúčeného spoločníka a prevode jeho častí na spoločníkov (ich obchodné podiely sa v zmysle zásady jednotnosti obchodných podielov rozšíria -- prirastú) v pomere ich doterajších obchodných podielov alebo v inom pomere, ktorý bude závisieť od dohody spoločníkov, resp. od úpravy obsiahnutej v spoločenskej zmluve. Viac informácií týkajúcich sa obchodného podielu vylúčeného spoločníka, foriem rozhodnutia valného zhromaždenia o vylúčení spoločníka zo spoločnosti, o povinnostiach konateľov vo vzťahu k obchodnému registru a nároku vylúčeného spoločníka na vyrovnací podiel, ako aj mnohé ďalšie zaujímavé témy, nájdete v novembrovej aktualizácií odbornej príručky Spoločnosť s ručením obmedzením a jej konateľ.