Pri predaji bežnej pôdy, ako sú napríklad zastavané plochy a nádvoria alebo takzvané ostatné plochy, neboli v minulosti výrazné obmedzenia. Pri poľnohospodárskej pôde áno. Pod poľnohospodárskou pôdou sa rozumie orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

Vráťme sa však do minulosti. V roku 2014 začal platiť zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. „Ten práva vlastníkov výrazne obmedzil,“ vysvetľuje advokát Ján Marônek. „Ak chcel vlastník predať svoj pozemok konkrétnej osobe, musel absolvovať poriadnu byrokraciu. Počas nej mu hrozilo riziko, že pozemok nemusel reálne predať osobe, ktorej ho mienil predať na začiatku. Dôležité bolo, či na daný prípad bolo možné aplikovať výnimku, alebo nie.“

Rozhodujúce kritériá
Ak nebolo možné aplikovať výnimku, muselo sa postupovať podľa zákonom stanoveného ponukového postupu. Spočíval v tom, že záujemca o predaj pôdy musel svoju ponuku zverejniť v osobitnom registri na webe ministerstva pôdohospodárstva. Na ponuku sa mohli prihlasovať záujemcovia podľa jednotlivých kritérií. Prevažne sa určovali podľa toho, či kupujúci bol podnikateľ v poľnohospodárstve, alebo robil inú činnosť v agrosektore. Dôležité bolo aj to, ako dlho ju robil. Rozhodoval teda počet rokov a tiež to, ako dlho mal na Slovensku trvalý pobyt. Ak sa na zverejnenú ponuku neozval žiaden takýto záujemca, až potom mohol vlastník predať nehnuteľnosť akejkoľvek osobe, kt...