StoryEditor

Keď sa stretnú bankár, vynálezca, novinár a politik

30.05.2008, 00:00

Albert Mamatej
V čase podpisu Pittsburskej dohody bol Albert Mamatej predsedom Slovenskej ligy, organizácie zastrešujúcej množstvo rôznych slovenských spolkov v USA. Bol teda v tom čase najvýznamnejšou postavou slovenského národného života v Amerike.
Narodil sa 11. apríla 1870 v Kláštore pod Znievom, ako 23-ročný emigroval do USA, kde sa hneď od začiatku angažoval v prospech organizácií amerických Slovákov. Pôsobil v Národnom slovenskom spolku, ktorého bol od roku 1912 až do svojej smrti predsedom, podieľal sa na založení Slovenskej ligy. Stal sa redaktorom časopisu Národné noviny a založil spolok Kruh mládeže.
Mamatej však neskôr upadol do nemilosti. Po vzniku Československa prevzal v roku 1920 predsedníctvo Slovenskej ligy Ivan Bielek a Mamatej sa stal československým konzulom v Pittsburgu. Tým v očiach mnohých amerických Slovákov vyzeral ako zradca, ktorý sa dal do služieb krajiny odmietajúcej plniť požiadavku Pittsburskej dohody na autonómiu pre Slovákov. Zomrel krátko pred Vianocami v roku 1923 v sanatóriu v New Yorku, svoju rodinu zanechal v chudobe. Slovenská liga údajne zamietla žiadosť Mamatejovej vdovy o podporu, keďže sa vraj Mamatej "veľmi previnil proti Lige a slovenskej veci".

Ignác Gessay
Rodák z Oravy Ignác Gessay odchádzal do Ameriky nie ako väčšina jeho krajanov z finančných, ale skôr z politických dôvodov. Narodil sa 17. júna 1874 v Tvrdošíne, študoval učiteľstvo v Spišskom Podhradí i v Egeri, potom pôsobil ako učiteľ na Zemplíne i na Orave. Učiteľ s príliš národne uvedomelými myšlienkami sa čoskoro za svoju činnosť ocitol v nemilosti uhorských úradov, ktoré mu zakázali prispievať do slovenských novín.
Preto v roku 1898 emigroval do USA, kde sa živil ako učiteľ slovenčiny. Pracoval aj ako redaktor v Slovenskom denníku, neskôr v Národných novinách, dostal sa až na pozíciu šéfredaktora newyorského denníka. V Clevelande spoluzakladal noviny Denný hlas, stal sa predsedom Zväzu slovenských novinárov v Amerike.
Gessay bol členom československej delegácie na mierovej konferencii v Paríži, kde sa utváralo nové usporiadanie Európy po skončení prvej svetovej vojny. Jeho hviezdne chvíle prišli však až po vzniku Československej republiky. V roku 1920 prišiel ako zástupca Slovenskej ligy na Slovensko, kde pomáhal slovenským vysťahovalcom z USA, ktorí sa rozhodli vrátiť sa do starej vlasti v z USA.
Keďže ako signatár Pittsburskej dohody trval na jej prísnom dodržiavaní, v politickom živote na Slovensku sa pridal do tábora presadzujúceho slovenskú autonómiu. Zomrel 12. augusta 1928 v Bratislave.

Jozef Murgaš
Svetoznámy vynálezca, priekopník bezdrôtovej telekomunikácie Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Tajove. Po ukončení gymnázia v Banskej Bystrici sa dal na teologickú dráhu a stal sa kňazom, neskôr študoval maliarstvo v Budapešti i v Mníchove. V roku 1896 odišiel ako slovenský kňaz do baníckej osady Wilkes Barre v Pensylvánii. Vo Wilkes Barre, kde žilo množstvo Slovákov, sa pričinil o založenie školy i postavenie kostola.
Súbežne sa venoval štúdiu a pokusom na poli elektrotechniky, sľubnej novinky, ktorá otvárala netušené možnosti. V roku 1904 pridelil federálny patentový úrad vo Washingtone Murgašovi dva patenty, prvý na zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý na spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Išlo o prenos informácií Morseovou abecedou, kde čiarky a bodky boli rozlíšené nie dĺžkou signálu, ako v bežných telegrafických prístrojoch, ale výškou frekvencie signálu. Tým sa umožnil rýchlejší prenos správ.
Vo Filadelfii čoskoro vznikla akciová spoločnosť Universal Aether Telegraph Co., ktorá chcela od Murgaša patent odkúpiť. Napokon z obchodu nebolo nič, pretože zakladatelia firmy zomreli.
Murgaš však pokračoval v práci vynálezcu, získal viacero patentov, napríklad v roku 1907 na vlnomer i elektrický transformátor, o rok nato na zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn, či v roku 1909 na detektor elektromagnetických vĺn.
Murgaš, ako jeden z najvýznamnejších signatárov Pittsburskej dohody, privítal vznik ČSR a v roku 1920 prišiel do starej vlasti s ambíciou vyučovať elektrotechniku na nejakej priemyselnej škole. Keďže však nemal potrebné formálne vzdelanie, československí úradníci mu vyučovanie neumožnili. Tým naše školy pravdepodobne ochudobnili o možnosť pýšiť sa jedným z najuznávanejších vynálezcov tých čias. Sklamaný Murgaš sa vrátil do Wilkes Barre, kde 11. mája 1929 zomrel.

Michal Bosák
Rodák z Okrúhleho neďaleko Prešova Michal Bosák bol typickým príkladom úspešného amerického sna. Do Ameriky prišiel v roku 1886 chudobný ako kostolná myš, Pittsburskú dohodu však o 32 rokov neskôr podpisoval ako úspešný bankár, ktorého podpis zdobil desaťdolárovku.
Narodil sa 10. decembra 1869. Keďže pochádzal z chudobných pomerov, do školy mohol chodiť len cez zimu, keď nebolo inej roboty, takže počas štyroch zím ledva získal základné vzdelanie v škole v Radome. Ako 16-ročný sa vybral hľadať šťastie do Ameriky, podobne ako veľa jeho rodákov. Bez jediného centa vo vrecku sa dostal do Hazeltonu v Pensylvánii, kde bolo veľa Slovákov, a podobne ako oni pracoval najprv v bani. Neskôr sa presťahoval do Freelandu, kde pracoval ako rozvážač piva. Vďaka tomu osobne spoznal mnohých Slovákov žijúcich v tom regióne vrátane Zuzany Hudákovej, s ktorou sa v roku 1891 oženil. V roku 1893 si otvoril vlastnú krčmu v meste Olyphant, neskôr začal prevádzkovať veľkoobchod s vínom.
Medzitým sa učil anglicky, vzdelával sa vo všetkých smeroch, časom sa stal vyhľadávaným tútorom, ktorý rodákom pomáhal s finančnými transakciami či s objednávaním lodných lístkov. Časom si na túto činnosť založil súkromnú banku Michael Bosak Privat Bank a agentúru lodných spoločností. V roku 1902 sa stal členom predstavenstva First National Bank v Olyphante a o niekoľko rokov aj jej prezidentom.
Z titulu funkcie prezidenta banky sa stal jediným Slovákom, ktorého podpis dodával vierohodnosť americkému doláru. Na bankovky v hodnote 5, 10 a 20 dolárov sa podpísal 25. júna 1907.
V roku 1915 založil vlastnú banku Bosak State Bank v Scrantone, ktorá sa stala najväčšou slovenskou bankou v USA.
Bosák ani v pozícii úspešného bankára nezabúdal na svoje korene. Angažoval sa vo viacerých slovenských spolkoch v USA, napríklad pôsobil ako predseda finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty.
Po vzniku ČSR spoluzakladal Americko-slovenskú banku v Bratislave, v ktorej mala Bosak State Bank podiel 60 percent. Banka s 12 pobočkami po celej republike však skrachovala v dôsledku hospodárskej krízy v roku 1931.
Michal Bosák zomrel 18. februára 1937 v Scrantone. V roku 1976 bol pri príležitosti 200. výročia vzniku USA zaradený medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách.

Milan Alexander Getting
Panteón signatárov Pittsburskej dohody dopĺňa novinár a politik Milan Alexander Getting. Narodil sa 9. septembra 1878 v Bytči, v roku 1902 emigroval do Ameriky, usadil sa v Pittsburgu. V rokoch 1905 až 1919 vydával noviny Slovenský Sokol, spolupodieľal sa na príprave návštevy Tomáša Gariqua Masaryka v USA.
Po vzniku Československa pôsobil ako vedúci tlačového oddelenia československého veľvyslanectva vo Washingtone. Tým si, samozrejme, vyslúžil, podobne ako Albert Mamatej nálepku zradcu slovenských záujmov a vylúčenie zo Slovenskej ligy. Neskôr, v rokoch 1924 až 1932, bol Getting československým konzulom v Západnej Pennsylvánii, zomrel na Floride v roku 1951.
Viac ako samotný Milan Alexander Getting sa vo svete preslávil jeho syn Ivan Alexander Getting. Narodil sa v New Yorku a už v detstve sa ukázal ako nadaný žiak, keď ako 11-ročný vlastnoručne zostrojil rádio. Neskôr vyštudoval fyziku a vynašiel zdokonalený krátkovlnový radar, ktorý počas druhej svetovej vojny zachránil Londýn pred zničením. Vďaka účinnej lokalizácii gettingovým radarom sa Britom podarilo zničiť drvivú väčšinu z rakiet V1, ktoré Hitler poslal na Londýn. Hlavné mesto Veľkej Británie tak za svoju existenciu v podobe, v akej ho poznáme dnes, vďačí potomkovi Slováka, ktorý podpisoval Pittsburskú dohodu.
Ivan Alexander Getting sa však vyznamenal najmä vynálezom systému navigácie GPS, ktorý dnes bežne používame na cestách.

Jozef Hušek
Narodil sa 5. mája 1880 v Okoličnom, ktoré je dnes súčasťou Liptovského Mikuláša. Syn českého podomového obchodníka vyrastal v Ružomberku, kde ho vylúčili z miestneho gymnázia pre panslavizmus. Do USA emigroval v roku 1903, pôsobil tam ako úradník a neskôr ako redaktor rôznych slovenských novín i časopisov. Spoluzakladal Slovenskú ligu, okrem podpisu Clevelandskej a Pittsburskej dohody pomáhal formovať budúcnosť Československa i na mierovej konferencii v Paríži.
Patril do tábora striktných presadzovateľov plnenia ustanovení Pittsburskej dohody. V roku 1922, po tom, ako pre "kolaboráciu s čechoslovakistami" zo Slovenskej ligy vylúčili Alberta Mamateja i Milana Gettinga, sa stal jej predsedom. Pod jeho vedením sa Slovenská liga vykryštalizovala ako silný podporovateľ autonomistického prúdu na Slovensku. V roku 1938 sa Hušek zúčastnil na delegácii, ktorá na Slovensko priviezla originál Pittsburskej dohody, aby podporila Slovenskú ľudovú stranu Andreja Hlinku.

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
06. december 2022 19:14