Kto tvrdí, že finančná kríza dosiahne počas roka dno a následne sa odrazí smerom k lepšiemu, nemusí hovoriť pravdu. Jej negatívne dôsledky totiž ináč pociťujú USA, vyspelé západné krajiny, rozvíjajúce sa ekonomiky a napokon aj Slovensko. Dôvod? Rozdielne hospodárske politiky národných vlád, daňové a odvodové systémy, rôzna úroveň kapitálových trhov, ale tiež miera zadlženosti štátu, podnikov a predovšetkým domácností, majú vplyv na nástroje fiškálnej a menovej politiky, akými sa finančná kríza, má najprv zastaviť a napokon ekonomika oživiť.
Bude tiež zaujímavé sledovať, podľa akých kritérií sa bude posudzovať rozsah a dôsledky finančnej krízy na národné ekonomiky či celé kontinenty. Najlepším indikátorom naberania dychu bude podľa všetkého magický štvoruholník makroekonomických ukazovateľov, ktorý je ohraničený hrubým domácim produktom, nezamestnanosťou, infláciou a obchodnou bilanciou.
Politici zachraňovali banky
Môže na finančnej kríze niekto zarobiť? Nikto nepochybuje, že na nej získajú aj vládne politické strany, predovšetkým vyššími volebnými hlasmi a podľa mňa oprávnene. Vo väčšine prípadov prvé reagovali na kolaps zamŕzajúcich peňažných tokov, ktoré sú v každej ekonomike krvným obehom, okysličovali odumreté aktíva komerčných bánk, reprivatizovali súkromné finančné inštitúcie a nemali tiež problém zbaviť sa niektorých, ktoré v globálnej konkurencii stratili na finančnom trhu svoje oprávnenie ďalej podnikať.
Doterajšie opatrenia zo strany národných vlád sú skôr záchrannými balíčkami prvej pomoci, na ktoré určite budú nadväzovať globálne opatrenia v oblasti regulácie a kontroly všetkých "výrobcov" peňazí a peňažných produktov tak, aby miera nezávislosti menovej politiky všetkých centrálnych bánk, ako aj celého radu ďalších, a treba povedať aj svetových menových inštitúcií, boli vždy závislé aj od hospodárskej politiky národných vlád. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že po skúsenostiach s doterajšími negatívnymi dôsledkami globálnej finančnej krízy sa národné vlády tejto požadovanej právomoci už nebudú chcieť zrieknuť a podľa všetkého sa tým zvýši zasahovania štátu do globálnych ekonomických trhových procesov.
Kto má peniaze získa
Kto ešte na kríze získa? Predovšetkým držitelia reálnych hotových peňazí, ktorí môžu dnes kupovať lacné obchodné podiely v krachujúcich firmách, lacné nehnuteľnosti a vôbec všetko, čo počas predchádzajúceho obdobia bolo z rôznych dôvodov predražené, navyše zaťažené nesplácanými úvermi, a teda založené v prospech financujúcich komerčných bánk a investičných spoločností.
Na finančnej kríze určite zarobia aj tie podniky, ktoré sa budú zvýšenou mierou podieľať na štátnych zákazkách, pretože v období finančnej krízy sa počíta s vyššími vládnymi výdavkami, ktorými sa má nahradiť očakávaný výpadok v iných položkách hrubého domáceho produktu, a teda aj ekonomického rastu. O prínose opatrne hovoria aj vzdelávacie inštitúcie, pretože investície do vzdelania, predovšetkým očakávanej narastajúcej masy nezamestnaných, sa budú v rámci rekvalifikačných programov zvyšovať, navyše v tejto oblasti je priestor aj na vyššie čerpanie peňazí z európskych fondov.