Blogovanie, teda pravidelné písanie článkov na web, či už na vlastnom, alebo hosťovskom portáli, pod vlastným menom je dobrý spôsob nielen na budovanie značky a získavanie klientely, ale aj na zárobok. Spočiatku možno len menej pravidelný, no postupne aj s možnosťou získať systematický príjem alebo pustiť sa do reálneho podnikania.
Aké špecifiká má tento druh biznisu a ako postupovať v jednotlivých situáciách, vysvetľuje bloger a účtovný expert Peter Furmaník.
Aké kombinácie môžu nastať
Prvá situácia
Bloger na svojom blogu neplánuje zarábať, musí sa preto stať podnikateľom?
Podľa účtovného experta sa takýto bloger nemusí stať podnikateľom. Pojem „neplánujem zarábať“ totiž podľa Furmaníka znamená, že bloger nechce a nebude vykonávať zárobkovú činnosť. Z toho vyplýva, že sa nemusí ani „ničím stať“ a z hľadiska daní a odvodov nikde registrovať, ani nič zdaňovať.
Rada experta: Ak niekto podniká, priznáva a zdaňuje svoje zárobky z takých zdrojov, ako sú podnikanie či zamestnanie, blogy, na ktorých nezarába, medzi ne nespadajú.
Druhá situácia
Bloger chce prostredníctvom svojho blogu čosi zarobiť, musí sa preto stať podnikateľom?
Podnikaním je podľa zákona sústavná činnosť, ktorú podnikateľ robí samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, pričom cieľom tejto činnosti je dosiahnuť zisk. Ako zdôrazňuje Furmaník, znamená to, že je to pravidelná aktivita, prípadne aktivity, ktorých zámerom je zarábať. Nie je pritom podstatné, či sú to veľké, alebo malé príjmy, či ich podnikateľ dostáva často, alebo len raz do roka a dokonca ani to, či sa úsilie podarí a či podnikateľ skončí v pluse. Podstatná je sústredená aktivita a cieľ zarobiť.
Rada experta: Každý, kto napĺňa uvedenú definíciu, by sa mal zaregistrovať ako podnikateľ, prípadne by mal svoje aktivity zastrešiť jednou z možných právnych foriem podnikania.
Ktoré formy podnikania možno využiť
Najjednoduchšou, najdostupnejšou a najviac využívanou formou podnikania je živnosť, teda podnikanie jednej fyzickej osoby, individuálneho podnikateľa.
Nevylučuje sa ani podnikanie formou eseročky alebo inej obchodnej spoločnosti, podľa experta je to však v prípade začínajúcich blogerov menej odporúčaná a zaužívaná forma.
„Treba si uvedomiť, že podnikanie bez oficiálnej právnej formy registrovanej na úradoch je nelegálne a je dokonca trestný čin,“ upozorňuje Furmaník. Navyše, ako dodáva poradca, čokoľvek, čo iní podnikatelia „čiernemu“ podnikateľovi neoficiálne a bez dokladu platia, si nemôžu dať do svojich daňových nákladov.
Rada experta: Blogovať neoficiálne, a to s cieľom zárobku, znamená riskovať nielen problémy s úradmi, ale podnikanie bez oficiálnej značky môže spôsobiť aj nedôveru pred mnohými klientmi.
Kľučky medzi paragrafmi
Ako vysvetľuje Furmaník, v praxi a v internetových diskusiách sa často vyskytujú otázky, či sa predsa len od prvej sekundy blogovania nedá vyhnúť podnikaniu ako oficiálnej forme, keďže ide len o symbolický zárobok, či neexistuje nejaký právny medzistupeň. „Vyskytujú sa na to mnohé názory, často protichodné,“ hovorí expert.
Vezmime si modelový príklad, keď si nepodnikateľka Jana založí blog o cvičení, na ktorom umiestni reklamné bloky zo služby Google Adsense. Blog sa hojne číta, obsah pribúda, čitatelia ho vyhľadávajú a občas dokonca kliknú aj na reklamu. V Google Adsense konte sa Jane postupne zbierajú zarobené eurá, ktoré dostane vyplatené naraz napríklad raz za rok. Je to povedzme pár stoviek či tisícov eur. A o rok sa to opakuje.
Prísne podľa zákona
Je takáto aktivita podnikaním alebo nie, kladie si otázku Furmaník a hneď aj dáva odpoveď: „Reštriktívny, teda ten prísnejší a obmedzujúci výklad znie: bez ohľadu na pravidelnosť a výšku príjmu by sa mal každý, kto na svojom webe umiestnil napríklad reklamné bloky, vlastné produkty či inú možnosť potenciálneho zárobku, registrovať ako podnikateľ.“ Dôvodom je, že poskytuje služby, prípadne predáva tovar, a to za úhradu.
Menej prísne tiež podľa zákona
No podľa Furmaníka je možný aj miernejší postoj. „Ak ide o blogera či majiteľa webu, ktorého cieľom nie je pravidelne, výrazne či dlhodobo zarábať, ale čosi tvoriť a zároveň si privyrobiť na náklady, nemusí ísť o podnikanie.“ V takom prípade bloger zdaní svoj príjem ako takzvaný ostatný príjem, teda ako občan, nie ako podnikateľ. Z rozdielu medzi zárobkom a súvisiacimi nákladmi už treba len zaplatiť 19-percentnú daň z príjmov a 14-percentné zdravotné odvody.
V oboch prípadoch je ešte dôležité sledovať, akú výšku zárobku dosiahne bloger za celý rok. Ak sú jeho celkové ročné príjmy pod hranicou 1 968,68 eura (je to limit platný pre rok 2019), respektíve 2 206,10 eura (limit pre rok 2020), nemusí podávať daňové priznanie, a teda netýka sa ho žiadna daň. Najčastejšie ide napríklad o študenta, penzistu či rodiča na rodičovskej dovolenke.
Rada experta: Neskôr, ak sa zarábanie takejto osoby stane pravidelnejším a výraznejším, prípadne príde na iné možnosti, ako prostredníctvom svojho webu pravidelne dosahovať príjmy, mala by už získať podnikateľské oprávnenie.
Solventnejšie osoby
Ak majiteľ webu či bloger zarába pravidelne a často, inkasuje napríklad „mix“ zárobkov za reklamu, affiliate sprostredkovanie či povedzme za predaj digitálnych produktov, napĺňa táto činnosť znaky podnikania, upozorňuje Furmaník. Takáto činnosť je totiž sústavná a jej účelom je dosiahnuť zisk. Vzťahuje sa to vyslovene aj na podnikateľa, ktorý vlastní viacero tematických webov či blogov s cieľom systematicky zarábať.
Rada experta: V takýchto prípadoch by mal byť prevádzkovateľ webu registrovaný ako podnikateľ, či už ako živnostník, eseročka, alebo v rámci inej právnej formy.
Ak je však bloger už štandardný podnikateľ, teda je registrovaný kvôli iným činnostiam, ktoré robí, napríklad je fotograf alebo grafik, zaregistruje si len nový predmet činnosti. Ako uzatvára Furmaník, tieto svoje „nové“ príjmy potom už len správne zahrnie medzi svoje ďalšie podnikateľské príjmy a zdaní ich zákonnou sadzbou.