Deficit nemá byť problém

Šramko povedal, že podľa prvých odhadov na základe toho, čo zástupcovia Eurostatu prezentovali, by dosah na tohtoročný deficit verejných financií bol 0,2 až 0,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). "To znamená, že pri prognózach ministerstva financií na úrovni 2,7 percenta by sme aj v prípade započítania revízie boli na úrovni zhruba 2,9 percenta a zmestili by sme sa do rozpočtového kritéria," vysvetlil Šramko.
Oficiálne vyjadrenie Eurostatu sa očakáva 22. októbra tohto roku. Európsky štatistický úrad pritom požadoval započítať do hospodárenia verejného okruhu aj Národnú diaľničnú spoločnosť, Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas a štátne nemocnice. Minuloročný deficit by sa tak podľa Šramka zvýšil z doteraz uvádzaných 3,4 percenta na zhruba 4,1 percenta hrubého domáceho produktu. Podstatné na prijatie eura však bude naplnenie kritéria v tomto roku. "Ja osobne neočakávam nič zásadné z hľadiska revízie a neočakávam, že by to mohlo nejakým spôsobom zrušiť šance Slovenska na prijatie eura," dodal Šramko.
Vplyv posilňovania koruny na infláciu nie je podľa Šramka taký výrazný, aby sa mohli naplniť obavy o udržateľnosť inflácie po prijatí eura. "V tomto sa náš názor od názorov prezentovaných Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou líši," doplnil. Lacnejšie dovozy sa totiž neprejavujú v plnej miere v konečných cenách tovarov, čo môže naznačovať slabšiu konkurenciu na trhu a to, že viac peňazí sa končí vo vreckách obchodníkov. Navyše posilňovanie slovenskej meny bolo podľa Šramka podložené vysokým rastom produktivity. "Diferenciál v raste produktivity bol pritom oproti eurozóne ešte vyšší, čo nám dáva dobrý argument pri diskusiách o vývoji kurzu," dodal.