Jeho najväčšou nevýhodou je, že nevytvára žiadnu hodnotu, ale len nespravodlivo rozdeľuje peniaze medzi tými, čo viac sporia a tými, čo viac si požičiavajú, a to v neprospech tých prvých. K nárastu inflácie dochádza predovšetkým vtedy, keď na trhu je viac peňazí, ako masa tovarov a služieb, čo je prípad súčasnej svetovej ekonomiky. Pôvodne sme sa obávali, že po vstupe do eurozóny sa budú zvyšovať predovšetkým ceny služieb, s takým výrazným nárastom predovšetkým cien potravín, ktoré sú vždy citlivou politickou otázkou, sa pred zavedením eura vôbec nepočítalo. A tak sa oprávnene diskutuje, prečo u nás ceny potravín narastajú viac, ako trebárs v eurozóne, pritom hovoríme, že zhodnocovanie koruny pôsobí protiinflačne.
Inflačné harakiri
Plnenie a udržanie inflačného kritéria je v podstate neznáme číslo, pretože má byť len o 1,5 percenta vyššie, ako je priemer troch krajín eurozóny, s najnižšou hodnotou. Ktoré ekonomiky to budú, aká bude u nich inflácia, sa dozvieme na jar budúce roku. Aby sme dopadli najlepšie, robí opatrenie Národná banka Slovenska cez nástroje menovej politiky, ale aj vláda, ktorá v rámci fiškálnej politiky udržuje výdavky štátneho rozpočtu a cez pripravované zákony o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch hľadá odpoveď, prečo práve teraz sa tak výrazne zvyšujú ceny potravín. Bude sa analyzovať potravinový reťazec od výroby surovín po predaj hotových výrobkov, vrátane správania sa obchodných reťazcov vo vzťahu k dodávateľom, od ktorých sú požadované rôzne zľavy, bez premietnutia do predajných cien potravín občanovi. Zodpovednosť za vývoj inflácie je na pleciach centrálnych bánk všade na svete, a tak si treba odpovedať na otvorenú otázku, ako na nárast cien potravín má vplyv vyššia ponuka peňazí na trhu za nízky úrok z dôvodu hypotekárnej krízy o výrazne viac percent, ako je nárast hrubého domáceho produktu. Keď sa znížila investičná aktivita na trhu nehnuteľností, kde sa nadbytočná masa peňazí mala dostať, keď nie do cien potravín? A tiež otázka, ako sa na zvýšenie cien vybraných potravinárskych výrobkov podpísala Európska komisia, ktorá svojou ochranárskou politikou bráni vstupu lacnejších potravín z rozvojových krajín? Plniť konvergenčné inflačné kritérium pri takom vysokom raste hrubého domáceho produktu ako je u nás, sa zatiaľ nepodarilo nikomu na svete. Bez reštrikčných opatrení v hospodárskej politike v súčasnosti sa to môže negatívne prejaviť v našej ekonomike v budúcnosti.
Antiinflačné potraviny
Doteraz sme boli zvyknutí na nízky nárast cien potravín, čo sme dávali do súvislosti aj s dotáciami z európskych fondov a štátneho rozpočtu. Ak teraz dochádza k skokovému nárastu, a to všade na svete, hľadajú sa dôvody, prečo? Ich spoločným menovateľom sú globálne trhové zmeny, pod čím sa rozumie nižšia úroda, zvýšený dopyt po potravinách v krajinách východnej Ázie za vyššie ceny, vyčerpané prebytky, zníženie pestovateľskej plochy v prospech repky, z ktorej sa vyrábajú biopalivá do motorových zmesí, koncentrácia poľnohospodárskych výrob zo strany finančných skupín a nadnárodných spoločností, zníženie konkurencie a pod. Ak teda tvrdíme, že globalizačné procesy sa budú stupňovať, musíme občanovi otvorene povedať, že ceny potravín budú rásť ešte vyšším tempom, a to našich občanov ešte čaká vstup do eurozóny, v ktorej nebude pôsobiť zhodnocovanie koruny, bude pôsobiť negatívny faktor parity kúpnej sily a akýkoľvek hospodársky problém už nebude možné zabezpečiť národnou menovou politikou, ale len národnou fiškálnou politikou. A niekto musí zaplatiť aj náklady spojené so zavedením eura či straty tržieb z konverzného kurzu v komerčných bankách.
Neproporcionálny pohyb miezd a cien
Občanovi by nárast cien potravín neprekážal, keby s tým nebol spojený aj nárast ostatných životných potrieb v rámci spotrebného koša, bez adekvátneho zvyšovania miezd a ostatných príjmov, čo teda nebude. Principiálnym dôvodom je, že inflácia je makroekonomický ukazovateľ a mzda je mikroekonomický ukazovateľ a ich vývoj v ekonomike sa neporovnáva. Nárast miezd sa porovnáva vo vzťahu k produktivite práce a nárast inflácie vo vzťahu k hrubému domácemu produktu. Zdravý vývoj ekonomiky štátu predpokladá vyšší rast HDP, ako inflácie a zdravý vývoj podniku predpokladá vyšší rast produktivity práce ako mzdy, čo u nás zatiaľ funguje. Po vstupe do eurozóny nás teda bude čakať menší cenový šok a roztváranie nožníc vo vzťahu k nárastu miezd. Je namieste otázka, aká bude daň za to, že v rámci krajín V4 budeme pravdepodobné prví v hotovostnom a bezhotovostnom styku uplatňovať svetovú rezervnú menu euro, čo teda vždy niečo stojí.