Je symbolom bohatstva a obchodníci ho vnímajú ako bezpečnú investíciu, najmä v časoch, keď sú iné trhy v kríze. Je vnímané ako "bezpečný prístav" pre investorov. Žltý kov, ktorý v histórii ľudstva zohral významnú úlohu, nestráca na sile ani v súčasnosti.
Dolár a ropa
Medzi hlavné faktory, ktoré obchodníci zo zlatom podrobne sledujú, patrí vývoj ceny ropy a sila amerického dolára. Keď sa dolár posilňuje alebo cena ropy klesá, tlačí to aj na pokles ceny zlata, a naopak. "Hlavne inverzná závislosť medzi americkou menou a zlatom je veľmi dôležitá a na výkonnosť kovu má najväčší dosah. Zlato je pre obchodníkov s dolárom vnímané ako alternatívna investícia na zabezpečenie si svojich pozícií v dolári," vysvetľuje analytik spoločnosti Fimex Capital Michal Májek.
Na vzťah zlata a dolára má vplyv aj to, že žltý kov sa obchoduje práve v americkej mene. "Každé oslabenie dolára má za následok zlacnenie pre zahraničných investorov," konštatuje Májek. Zlato si stále zachováva povesť uchovávateľa hodnôt v období vysokej inflácie, preto jeho cena stúpa zároveň s rastom cenovej hladiny. Práve to je dôvod, prečo cena zlata veľmi úzkostlivo reaguje na vývoj na trhu s ropou. "Ropa predstavuje najväčšie riziko z hľadiska inflácie, a preto zlato reaguje na jej pohyby," vysvetľuje Májek.
Veľké zásoby
Medzi najväčších vlastníkov zlata na svete patria centrálne banky. Vysoké zásoby tohto kovu v trezoroch centrálnych bánk predstavujú pre trhy potenciálnu hrozbu. "Výpredaje by mali na trh so zlatom ničivé dôsledky. Preto sú banky limitované vo svojich výpredajoch a majú stanovené, koľko zlata môžu ročne predať," vysvetľuje Májek. Názory na to, či je naďalej potrebné, aby centrálne banky vlastnili množstvo zlata, sa však líšia. "Zlato má dominantnú rolu v krajinách, ktorých meny sú, alebo boli, považované za rezervné. Napríklad v Spojených štátoch má zlato podiel vyše 75 percent na rezervách, v Nemecku skoro 63 percent," vysvetľuje riaditeľ odboru výskumu Národnej banky Slovenska Martin Šuster. Slovensko má v trezore Národnej banky 35,1 tony zlata, čo je v súčasnosti niečo viac ako štyri percentá našich devízových rezerv. "Oproti veľkým krajinám je to málo, ale viac, či porovnateľne, ako majú nám podobné krajiny," konštatuje Šuster. Význam zlata v našich rezervách podľa Šustera nie je veľký. Jeho vplyv vidí najmä v silnom psychologickom efekte. "Zlato je verejnosťou vnímané ako zdroj stability a dôveryhodnosti meny," konštatuje.
Cena porastie
V súčasnosti sa cena zlata pohybuje v okolí 680 dolárov za trojskú uncu (31,1 gramu). "Myslím si, že zlato sa pôjde v najbližšom čase pozrieť naspäť nad psychologickú hranicu 700 dolárov," predpokladá Májek. V horizonte desiatich rokov však vidí možnosť rastu ceny až k hranici 900 dolárov za trojskú uncu.