Dajte zamestnancom zážitky. Hlavne v situácii, kedy im chcete siahnuť na platy či dokonca poslať časť z nich preč. Ľudia sa totiž svojich benefitov vzdávajú len veľmi neradi. Ak im ich vezmete, môžu odísť aj tí, s ktorými do budúcnosti rátate. Reč je pritom hlavne o služobných mobiloch, firemných večierkoch či aute.
Ktoré benefity majú najväčší efekt
|
"Letí“ kultúra a šport
Zamestnanci v malých a stredných firmách sa radšej vzdajú platených vzdelávacích aktivít, než by mali vrátiť napríklad služobný mobil. Vo väčšine prípadov by ľudia nechceli prísť aj o firemné športové hry, koncoročné večierky alebo príspevky na voľnočasové aktivity - napríklad kultúrne podujatia. Na tie majú nárok prostredníctvom takzvaných flexi poukážok, ktoré sú vo firmách na Slovensku veľmi rozšírené.
Okrem toho na ľudí ešte zaberá, ak majú k dispozícii služobný automobil, notebook, mobilný telefón, nadštandardnú zdravotnícku starostlivosť. A môžu pracovať v atraktívnom modernom prostredí. Veľkou motiváciou pre zamestnancov je aj príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie a skupinové poistenie. Medzi vytúženými benefitmi sa však objavila aj kuriózna požiadavka - normálny šéf.
Prepustiť či škrtať?
V čase krízy však mnohé firmy váhajú, akú formu úspor zvoliť. Či šetriť na aktivitách podporujúcich motiváciu ľudí, alebo radšej na mzdách. "Často sa diskutuje, či v období finančnej hospodárskej krízy siahnuť ľuďom na plat a pripraviť ich o rovnako dôležité benefity, alebo je lepšie vytrvať a budovať u zamestnancov aj v tomto ťažkom období lojalitu a hľadať iné možnosti znižovania nákladov,“ hovorí Roman Milata, Sales manager spoločností Prote-CH a Corner sk. V mnohých prípadoch sa na Slovensku, ale aj v Česku pristupuje skôr k prepúšťaniu ľudí a udržaniu si tých kľúčových než k rušeniu benefitov.
Dôkazom je aj prieskum, ktorý uskutočnila ING Slovenská republika medzi sto malými a strednými firmami u nás. V oblasti daňovo nezvýhodnených benefitov, akými sú služobný automobil či mobilný telefón, sa zamestnávatelia nechystajú robiť nijaké úsporné opatrenia. "Zamestnanecké benefity sú jedným z najefektívnejších nástrojov motivácie zamestnancov. Aj napriek zložitej situácii si to firmy uvedomujú a zmenami systémov zamestnaneckých benefitov sa snažia udržať si kvalitných ľudí, prípadne ponukou týchto benefitov prilákať nových,“ hovorí Dušan Quis, generálny riaditeľ a riaditeľ obchodu ING.
Starší chcú iné ako mladí
Nie všetci sa však vedia rovnako nadchnúť pre poskytnuté výhody. Je preto dôležité rozlišovať, čo na konkrétneho človeka či skupinu zaberie. Napríklad u tých starších a predovšetkým u žien jednoznačne vedie nadštandardná zdravotnícka starostlivosť, relaxačné či rekondičné pobyty. U mladších bez rozdielu pohlavia sú v obľube firemné večierky alebo športové hry, prípadne teambuilding. Pod tým si však mnohí mylne predstavujú to, že pôjdu po pracovnom čase so svojím nadriadeným na pivo.
Medzi veľmi obľúbené patria tiež napríklad bonusové dni dovolenky alebo zvýhodnené produkty firmy, v ktorej pracujete. Napríklad úvery alebo pôžičky či lacnejšie nákupy cez úverovú kartu. U mladých zamestnancov ešte stále nestratili na atraktívnosti vzdelávacie aktivity. Aj napriek tomu, že sú pomerne nákladné a niektoré firmy sa ich rozhodli obmedziť.
Ak napriek tomu zamestnávateľ uvažuje nad tým, že svojim pracovníkom na benefity siahne, môže to zdôvodniť zvyklosťami napríklad v Japonsku. Kým v našich firmách sú úplnou samozrejmosťou ihneď po nástupe do zamestnania, Japonci si ich môžu zaslúžiť iba dlhoročnou vernosťou firme. V ktorej sa neraz rozhodli stráviť celý život.
Prečítajte si aj: |
Bubnovanie? Aj tak sa dá utužiť kolektív Davové bubnovanie si v čase predvolebnej kampane vyskúšal súčasný americký prezident Barack Obama, bubnoval však aj Bill Clinton, Tony Blair či Nelson Mandela. V Česku táto metóda minulý rok očarila asi 3 600 manažérov z vyše 80 spoločností. Pred týždňom sa v maďarskom Dunakiliti k tejto prapôvodnej, a teda najstaršej forme tímovej komunikácie vrátilo niekoľko desiatok slovenských manažérov. |