Ako je to možné a čo je príčinou, že Česko, Maďarsko a Poľsko, teda krajiny s nepomerne dlhšou históriou, a teda aj hospodárskym potenciálom v rámci Európskej únie, sa nechali "predbehnúť" tým najmladším a hospodársky najviac podceňovaným členom?
Odpoveď hľadajme v slabom politickom mandáte ich koaličných vlád, ktoré zatiaľ neuskutočnili požadované reformy v sociálnej oblasti, zdravotníctve a daňovej oblasti, bez ktorých nie je možné splniť konvergenčné kritériá, a teda aj vstúpiť do dvojročného Mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Či sú za tým aj dôvody "nech si to Slováci najprv vyskúšajú a prsty si popália", síce môžeme len špekulovať, pretože v živote národa vymeniť svoju národnú menu za nadnárodnú, bez možnosti návratu k svojmu pôvodnému názvu, patrí medzi jeho životne dôležité rozhodnutie.
Peniaze sú objektom špekulácií
Peniaze patria medzi najvýznamnejší objav v dejinách ľudstva, pretože vo funkcii všeobecného ekvivalentu sprostredkujú výmenu tovarov a služieb, vyjadrujú ich ceny, realizujú platby a sú uchovávateľom hodnoty na udržanie kúpnej sily v budúcnosti. Svojou podstatou sú priamo ideálnym objektom rôznych špekulácií, čo po zrušení zlatého štandardu aj subjekty finančného trhu bezprecedentne využívajú. Dnes k tomu napomáha globalizovaná ekonomika, automatizačné technológie, nové peňažné produkty, ktorým nerozumejú ani audítori, a tak sa nemôžeme čudovať, že špekulatívny finančný kapitál rozhoduje o cenách nehnuteľností, potravín, ropy a vôbec všetkého, kde môže na mechanizme multiplikátora peňazí čo najviac zarobiť. Cenová bublina každého predraženého objektu ich investovania časom praskne, pričom väčšina účastníkov ich predmetu podnikania prehráva, ale špekulanti vyberajú svoje zisky.
Počet mien sa znižuje
Druhá revalvácia centrálnej parity vykolíkovala možnosti ďalšieho posilňovania slovenskej koruny a treba povedať, že z tohto pohľadu prišla skoro. Preto sa nemôžeme čudovať, že dnes dochádza skôr k halierovému oslabovaniu koruny, pritom česká koruna, poľsky zlotý a maďarský forint sa v stredoeurópskom priestore skôr posilňujú a pritom ich makroekonomické ukazovatele sú v porovnaní s našimi slabšie. Dôvod? Na slovenskej korune už zahraniční špekulanti nezarobia, a kedže majú k dispozícii miliardy hotových peňazí, ktoré nemôžu nechať ladom, hľadajú iné investičné príležitosti. Podľa všetkého na starom kontinente sa počet národných mien neustále znižuje a tak hľadajú tie, kde centrálne banky z dôvodu nárastu inflácie sa zvyšovaním základnej úrokovej sadzby snažia posilňovať hodnotu svojej národnej meny.
V podstate ide o jednoduchý mechanizmus: dnes za stovky miliónov dolárov alebo eur sa nakúpia národné meny a po ich zhodnotení ich predajú, a tak sa vyberajú miliónové zisky. O tom, že sa pri týchto obchodoch dosahuje vyššia rentabilita ako v iných predmetoch podnikania sa nepochybuje. Na druhej strane treba povedať, že posilňovanie a oslabovanie národných mien je vždy spojené s kurzovými turbulenciami, ktoré podnikatelia s nepeňažným predmetom podnikania nemajú radi. Kurzové pohyby obyčajne prinášajú straty, náklady kurzovej ochrany vždy niečo navyše stoja, a tak dochádza k externalitám v zahraničnom obchode, s ktorými sa pôvodne nekalkulovalo. Práve odstránenie kurzového rizika treba pokladať za jednu z očakávaných výhod vstupu našej krajiny do eurozóny.
Možnosti posilňovania
Z peňažnej mapy Európy zanikne od Nového roka ďalšia národná mena, čo zvyšuje záujem zahraničného kapitálu o tie ostatné. Podľa všetkého sa budú ďalej zhodnocovať, čo môže byť pre ich občanov, ktorí do eurozóny raz vstúpia, dobrá správa. Samozrejme, že ich vládne a menové autority budú pozorne sledovať všetko pozitívne a negatívne, s čím na ceste do vyspelej Európy bude slovenská ekonomika, ako jeden z členov eurozóny, v ďalšom období zápasiť. V poslednom čase sa začína diskutovať, či po vyhlásení konverzného kurzu sa ešte bude môcť v eurozóne "slovenské euro" ďalej zhodnocovať, čo v podstate znamená zvyšovať svoju kúpnu silu? Samozrejme, že áno, ale za predpokladu rastu produktivity práce, čo znamená možnosť za jedno euro nakúpiť viac tovarov a služieb. Iná vec je nominálne zvyšovanie výšky mzdy, dôchodkov, úrokov a majetku tak, aby sa naše priemerné príjmy čo najviac približovali k priemerným príjmov aspoň tých "najchudobnejších" v eurozóne, k čomu podľa vyhlásenia predstaviteľov vlády, ale aj centrálnej banky, práve euro má čo najviac pomôcť