Drina aj šťastie
Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v obci Niedzica v dnešnom Poľsku. Jeho otec, Rudolf Dočolomanský, bol učiteľom a matka Floriana sa starala o desať detí. Hoci sa najprv vyučil za automechanika, jeho kroky viedli úplne opačným smerom. Učarovalo mu divadlo. Hoci to v začiatkoch vôbec nemal ľahké, svojho sna sa nevzdal. "Okrem neúprosnej driny musíte mať aj kus šťastia. Ja som to šťastie mal,“ povedal Dočolomanský v jednom z posledných rozhovorov.
Začínal v ochotníckom divadle vo Svätom Jure. Tu mu hlavná úloha v Andersenovej rozprávke Snehová kráľovná "počarovala“ natoľko, že sa rozhodol herectvu venovať celý svoj život. Herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave absolvoval s červeným diplomom. Pred rokom v rozhovore pre Scénu SND umelec priznal, že ako poslucháč herectva túžil stáť na doskách Slovenského národného divadla. V auguste roku 1964 sa mu toto želanie splnilo - stal sa členom Činohry Slovenského národného divadla. Počas 44 rokov na divadelných doskách stvárnil vyše sto postáv.
Maľované... na skle
K srdcu mu prirástla postava Jánošíka v legendárnom muzikáli Na skle maľované, pretože mu bola najmilšia. S Jánošíkom žil tridsať rokov, každá zo 647 repríz bola vypredaná. Za svoju najväčšiu úlohu však Dočolomanský považoval postavu Peera Gynta. "S touto postavou som sa musel naozaj popasovať. Bola to veľká úloha aj preto, lebo som ju hral sám v troch vekových kategóriách - obdobie mladosti, stredný vek a obdobie, keď som už zostarol. Išlo o trojhodinový monológ jedného herca, čo bolo pre mňa veľmi zaujímavé. Pritom v úlohách Peera Gynta hrajú vždy traja herci,“ dodal.
Nezabudnuteľné sú aj ďalšie jeho postavy. Diváci si Michala Dočolomanského obľúbili aj v muzikáli Neila Simona Pozor na Leona, v komédii Brooklynská noc. Ako Lukáš Michalič zažiaril vo filme Do zbrane, kuruci!, ako Rochus v Červenom víne, či Valent Pichanda v Tisícročnej včele. Nevyhol sa ani účinkovaniu v televíznych filmoch. Zahral si v adaptácii románu Hany Zelinovej Alžbetin dvor, i v českom komediálnom seriáli Četnické humoresky. Poslednú filmovú rolu stvárnil v roku 2002 v českom filme Perníková věž. Tvrdil, že "pre herca nie je nič krajšie ako to, že sa divákovi jeho výkon páči. Herci vyznávajú filozofiu, a tou je, že najväčším šťastím je byť cestou pre šťastie iných. Ak sa hercovi podarí diváka urobiť čo i len na dve hodiny šťastným, tak jeho poslanie má zmysel“.
Jedinečný umelec
V roku 1982 dostal titul zaslúžilý umelec. Pred rokom bol na návrh vlády Slovenskej republiky ocenený Radom Ľudovíta Štúra 1. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti politiky, rozvoja Slovenska a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena v zahraničí. V roku 2007 navyše získal aj cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.
Dočolomanský pred dvoma rokmi podstúpil operáciu srdca. Rakovinové ochorenie, ktorému včera doobeda podľahol, mu diagnostikovali iba začiatkom tohto roka.
Miloval bezmotorové lietanie a automobilové pretekanie. Bol dlhodobo rozvedený, mal dve deti. Dcéra žije v zámorí. Syn je manažérom aj country hudobníkom.
Z filmografie:
Výlet po Dunaji (1962, Miško)
Tvár v okne (1963, Haruštiak)
Do zbrane, kuruci! (1974, Lukáš Michalič)
Červené víno (1976, Rochus)
Adéla ještě nevečeřela (1977, Nick Carter, krajan Matějka)
Penelopa (1977, Viktor Kuzma)
Plavčík a Vratko (1981, kráľ Svetoslav)
Tisícročná včela (1983, Valent Pichanda)
Medená veža (1970, lekár)
Dny zrady (1973, Jan Šverma)
Stratená dolina (1976, Mišo)
Sneh pod nohami (1978, tréner Kováč)
Cena odvahy (1986, vedúci výskumu Záruba)
| Prečítajte si aj: |
| Nezabudnuteľný Jánošík Hoci mal muzikál Na skle maľované premiéru v roku 1970 vo varšavskom Poľskom divadle, na Slovensku si ho mohli diváci vychutnať až o štyri roky neskôr. Počas tridsiatich rokov na doskách Slovenského národného divadla dielo poľského básnika Ernesta Brylla a hudobnej skladateľky Katarzyny Gärtnerovej vypredávalo sály. 647 repríz – tak znie finálny verdikt prvej „verzie“ legendárneho muzikálu. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Povedali o Michalovi Dočolomanskom Soňa Valentová, herečka: Je mi to veľmi ľúto. Je to až irónia osudu, pretože ja som mu desiatky rokov robila Smrť, ktorá ho umiluje k smrti v Na skle maľovanom. Hrali sme spolu aj mnoho iných vecí, komédií, vážnych hier. Bol jedným z mojich hlavných hereckých partnerov. Ešte pred týždňom som s ním hovorila. Chcela som mu dať očistný čaj proti chemoterapii, povedal, že veľmi dôveruje lekárom. A keď som sa ho spýtala, ako sa má, povedal mi, že je vo finále, ale nebrala som to vážne. Verila som, že to vybojuje. Už nebudeme môcť po predstavení prežívať veselú klaňačku. On zažije svoju poslednú s veľkým potleskom. Celý článok >> |