Odborníci tvrdia, že dobrá nálada na pracovisku pomáha všetkým zúčastneným. Prinášame najdôležitejšie fakty o tejto téme, ktorej význam sa pri tvorbe firemnej kultúry niekedy výrazne podceňuje.
Príležitostné darčeky: Kto chce kolegov povzbudiť na lepší výkon, mal by ich občas obdarovať. Tento záver predkladá štúdia bonnského Inštitútu budúcnosti práce (IZA). V rámci pokusu istá kanadská firma zamestnancom vyplatila jednorazový príplatok, ktorý nezávisel od predošlého pracovného výkonu. V deň obdarovania sa produktivita zamestnancov zvýšila o vyše desať percent. Vedci vysvetľujú tento efekt existenciou vzájomnosti: ako ty mne, tak ja tebe. Zamestnanci jednoducho cítili potrebu odvďačiť sa. Iné štúdie však ukazujú, že tento efekt zase aj rýchlo vyprchá. Múdry šéf preto zamestnancov obdarováva iba občas a nie príliš veľkoryso. Inak sa účinok darov obráti a ľudia chcú stále viac.
Smiech lieči. Humor pôsobí rôznymi spôsobmi: zmierňuje napätie, zmäkčuje kritiku, uvoľňuje zaseknuté uvažovanie a dokonca zlepšuje pamäť. Tvrdia to aspoň autori viacerých medzinárodných štúdií. Už v roku 1977 zistili americkí psychológovia Robert Kaplan a Gregory Pascoe, že poslucháči si obsah prednášky vybavia oveľa lepšie, ak ju lektor okorenil humorom. Vedci z Michiganskej univerzity zase v roku 1986 skúmali viac ako tisíc inzerátov a dospeli k záveru, že vtipnú reklamu si zapamätáme v 17 percentách prípadov častejšie.
Humor však nepovzbudzuje iba náladu a pamäť - rozvíja aj kariéru. Nedávno totiž vedci z USA zistili, že iba 15 percent ľudí stráca prácu pre vlastnú neschopnosť. Väčšinu ľudí vyhodia preto, lebo nevychádzajú dobre s kolegami a sú slabí v komunikácii. Prakticky všetci oslovení personalisti považujú humor za dôležitý tmel v komunikácii pracovného kolektívu.
Úsmev, prosím! Znie to ako rada starej mamy: "Usmievaj sa a budeš sa cítiť lepšie!“ Ale starká má pravdu, úsmev skutočne zlepšuje náladu, dokonca aj vtedy, ak je len umelý. Nášmu mozgu je jedno, či sa smejeme z radosti alebo len tak. Zapojené svaly signalizujú sivým bunkám v obidvoch prípadoch, že sa uškŕňame, takže tieto bunky uvoľnia hormóny šťastia, ktoré človeka motivujú a zbavujú ho strachu. Düsseldorfskí psychológovia v roku 2004 zistili, že smiech zvyšoval toleranciu bolesti ešte pol hodinu po vtipnom filme. Americký psychológ David Myers zase zaujímavo vysvetľuje mrzutosť mnohých Nemcov - prehlasované samohlásky ä, ö, ü nútia rečníka k mimickým výrazom, ktoré zosilňujú negatívne emócie. Aj nad tým sa môžeme pousmiať.
Láska v kancelárii. Láska je pracovitá. V Nemecku asi 8 percent zamestnaných ľudí nad 18 rokov priznáva, že už mali vzťah na pracovisku. Potvrdzujú, že pomer na pracovisku prispieva k dobrej nálade. Zamilovaní sú lepšie naladení, viac sa angažujú a zvládajú viac pracovných úloh, aby mohli byť dlhšie v blízkosti partnera. Okrem toho poukazujú na to, že do tela sa pri sexuálnom vzrušení vyplavuje množstvo hormónov šťastia a ich účinok pretrváva až 24 hodín. Niet divu, že šéfovia podľa prieskumov nemajú nič proti ľúbostným vzťahom v kancelárii.
Ako každý pondelok. Zlá nálada v pondelok je symptomatická, až tri štvrtiny zamestnancov sa označujú za pondelňajších mrzutcov, tak naznačuje prieskum hamburského ústavu pre výskum trhu Ears and Eyes. Na vine sú: piatok a víkend. Kým sme v strese, telo vypúšťa hormóny, ktoré mu pomáhajú vydržať. Zmes hormónov však oslabuje imunitný systém, takže každé dlhšie vypätie telo vyčerpá a pri uvoľnení organizmus skolabuje. K tomu pristupuje aj časový posun: kto sa cez víkend poriadne zabáva, posúva si biorytmus, takže keď v pondelok zazvoní budík, tento človek vlastne ešte hlboko spí. Čo pomôže? Nestačí iba ísť v nedeľu skôr spať, ale najmä je potrebné nepokaziť si rytmus.
Hovorte, uľavíte si. Čo je už dávno všeobecne známe, teraz potvrdili aj vedci. Je jedno, či sa o rodinných alebo pracovných problémoch porozprávate s priateľmi alebo kolegami: takýto rozhovor uľahčuje duši a zlepšuje náladu. Ukázali to výskumy psychológa Matthewa Liebermana z Kalifornskej univerzity v Los Angeles. Len čo vyslovíme to, čo nás trápi, a problém rozoberieme s ostatnými, mozog aktivujeme oveľa viac, ako keby sme o tom iba hútali. Iným dôsledkom je, že negatívne emócie rýchlejšie poľavia; sú aj plynulejšie a lepšie spracované.
Čo robí človeka šťastným? Nad touto otázkou bádajú vedci už od 60. rokov. Štúdie majú rôzne výsledky, ale jeden je predsa len spoločný: šťastie je záležitosťou prístupu a postoja, nie je to nič, čo by sa dalo kúpiť alebo kontrolovať. Osemdesiat sedem percent Nemcov robí šťastnými ich vlastné zdravie. A až 79 percent verí, že životné šťastie možno ovplyvňovať vlastnými činmi. Ekonómovia David Blanchflower a Andrew Oswald nedávno skúmali, či sa šťastie v priebehu času mení. Výsledok? Najšťastnejší sú ľudia v dvadsiatich rokoch, v priemere v 42,9 rokoch sa šťastie kalí, aby sa v starobe dostalo zase na vyššiu hladinu ako v mladosti. Kto potom nemá zdravotné problémy, môže byť v sedemdesiatke rovnako šťastný ako dvadsaťročný mladík.
Die Wirtschaftswoche