Zatiaľ čo zmluva na nájom bytu sa riadi Občianskym zákonníkom, pri zmluve uzavretej na krátke obdobie je to inak. Tú zastrešuje špeciálny zákon o krátkodobom nájme bytu. Detaily vysvetľuje advokát Róbert Bános z Advokátskej kancelárie Bános & Košútová.

Vyššia ochrana nájomcu

Ak si všimneme podstatné rozdiely medzi oboma dokumentmi, v zásade platí, že nájomná zmluva podľa Občianskeho zákonníka ochraňuje viac nájomcu. Advokát Róbert Bános to vysvetľuje na príklade. „Pokiaľ ide o skončenie nájmu, v duchu Občianskeho zákonníka platí, že keď sa dá písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, v ktorom sa nájomcovi doručí výpoveď.“ Prenajímateľ však, ako dôvodí advokát, môže nájomcovi písomne určiť aj dlhšiu výpovednú lehotu.

Odlišnosti v dohodách

Je tu ešte ďalší rozdiel. Nájomná zmluva sa podľa Bánosa môže uzatvoriť tak na dobu určitú, ako aj neurčitú. Pri nájomnej zmluve, ktorá sa riadi zákonom o krátkodobom nájme bytu, je to inak. Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za sumu nájomného byt alebo jeho časť do užívania – na dobu určitú, ale najdlhšie na dva roky. Tento nájom bytu, ako dodáva Bános, potom možno na základe dohody oboch strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát. „Znamená to, že maximálna dĺžka nájmu je šesť rokov. Výpovedná lehota pritom nesmie byť kratšia ako jeden mesiac,“ vysvetľuje odborník. Ako vyplýva z jeho slov, krátkodobý nájom bytu poskytuje širšiu právnu ochranu osobe prenajímateľa.

Presné uvedenie údajov

Pri zostavovaní všeobecných náležitostí spomínaných zmlúv je potrebné presne spísať osobné údaje nájomcu aj prenajímateľa. „Taktiež treba konkretizovať predmet nájmu a výšku nájomného, teda uviesť, aká je výška nájomného a aká je suma nákladov súvisiacich s predmetom nájmu ako energie a podobne,“ vyratúva Bános. V neposlednom rade je...