Biopalivá, zázračný liek rozvoja ekonomiky, ktorý má zabrániť globálnemu otepľovaniu a zmenšiť závislosť od dovozu ropy, sú celosvetovým hitom. Spojené štáty uzavreli strategické partnerstvo s Brazíliou, odkiaľ chcú dovážať alkohol ako náhradu benzínu. Veľká Británia chce z biomasy vyrábať 20 percent svojej spotreby energie. A počuť aj expertov Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorí tvrdia, že svetová spotreba biopalív sa do roku 2011 takmer zdvojnásobí. Lenže v posledných mesiacoch sa objavujú i pochybnosti o správnosti tejto cesty.
Koncom minulého mesiaca Európska komisia verejne pripustila, že produkcia biopalív "môže ísť na úkor prírody". Upozornila, že využívanie biopalív môže smerovať k vyššej produkcii skleníkových plynov než využitie klasických palív z ropy. Tými, kto tieto obavy "naočkovali" komisii, boli Holanďania. Holandská vláda sa začiatkom tohto roku ospravedlnila verejnosti za to, že podporovala používanie palmového oleja v automobiloch. Je totiž neekologický. Palmový olej vyrábaný v Indonézii sa pritom až doteraz považoval za ideálnu náhradu ropy. Palmy pri raste viažu do seba oxid uhličitý. Dajú sa dobre pestovať. Ich olej je "energetický koncentrát", ktorý sa ľahko preváža i na veľké vzdialenosti.
Holanďania však zistili, že v Indonézii nie je na pestovanie paliem dosť poľnohospodárskej pôdy. Roľníci preto vysušujú močariny. Rozklad a spaľovanie rašeliny z vysušených močarísk potom smeruje k uvoľňovaniu oxidu uhličitého. Podľa týždenníka Economist sa pri využití jednej tony palmového oleja namiesto ropy znížia emisie oxidu uhličitého do ovzdušia o tri tony. Bohužiaľ, pri produkcii jednej tony oleja zároveň unikne v Indonézii do ovzdušia kvôli vysúšaniu 33 ton oxidu uhličitého.
Dovozu iných typov biopalív -- napríklad alkoholu z brazílskej cukrovej trstiny pestovanej na starých plantážach -- bránia vysoké clá. Za ich zachovanie bojujú európski i americkí farmári. Chcú totiž zarábať na pestovaní dotovaných energetických plodín.
Pritom sú aj napriek obrovským dotáciám európske a americké biopalivá drahé. Môžu za to menej priaznivé prírodné podmienky a drahá pracovná sila. Experti Európskej komisie napríklad spočítali, že v únii by sa oplatilo pestovať rastliny na alkohol, a ten potom používať namiesto benzínu len vtedy, ak by cena ropy stúpla nad 90 dolárov za barel. Dnes stojí 66 dolárov.
Nádejou pre Európu a USA sú vraj teraz takzvané biopalivá druhej generácie, napríklad výroba bioliehu pomocou baktérií zo slamy či drevného odpadu. Ibaže, ako poznamenáva štúdia Európskej komisie, tieto technológie sú "ešte vo vývoji". Prvú pokusnú továreň na ich výrobu plánuje v Amerike postaviť koncern DuPont o dva roky.
Dovtedy chcú teda európski úradníci aspoň premýšľať o tom, akým spôsobom podporiť nové biopalivá. V USA sa už rozhodli -- zvyšujú v tomto roku výdavky na výskum biopalív o 22 percent.
StoryEditor