Práce spojené s prípravou účtovnej uzávierky a celková jej realizácia sú veľmi dôležité pre vypracovanie účtovnej závierky, ktorá musí byť zostavená v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi účtovníctvo a účtovnú uzávierku. Tieto práce sú súčasne významným východiskom pre správne a optimálne vykázanie daňového základu, a tým tiež dane podnikateľov.
Počiatočné stavy -- ich kontrola
Kontrola správnosti otvorenia účtovných kníh sa zakladá na tom, že sa overí, či boli na začiatku účtovného obdobia vykonané potrebné úkony. Účtovné knihy sa otvárajú zaúčtovaním počiatočných stavov podvojnými zápismi prostredníctvom účtu 701 -- Počiatočný účet súvahový. Ďalším krokom je postup, keď sa skontroluje, či boli vykonané zaúčtovania účtovných prípadov mesiaca január, ktorými sú podľa platnej metodiky storná kurzových rozdielov zaúčtovaných pri uzatváraní účtovných kníh v predchádzajúcom roku na účtoch: 386 -- Kurzové rozdiely aktívne 387 -- Kurzové rozdiely pasívne. Vzhľadom na to, že sa na kurzové rozdiely aktívne v zmysle platných zásad tvorila nedaňová rezerva, v súvislosti so stornom účtu 386 je potrebné tiež rozpustiť rezervu na kurzové straty do výnosov, ktoré budú pri výpočte daňového základu odpočítateľnou položkou zo základu dane. Účtovným prípadom mesiaca január je tiež zaúčtovanie rozdielov zo zmeny oceňovania v prípade, ak sa účtovná jednotka rozhodla v súlade s § 8 zákona o účtovníctve zmeniť metódu oceňovania pri zásobách a túto skutočnosť uviedla v prílohe k účtovnej závierke za predchádzajúce obdobie.
Kontrola zostatku účtu 431 -- Hospodársky výsledok v schvaľovacom konaní
Uvedený účet, na ktorom sa začiatkom roka účtuje o hospodárskom výsledku predchádzajúceho účtovného obdobia, nesmie mať ku koncu účtovného obdobia zostatok, a preto nie je tento účet podľa náplne riadkov ani v súvahe uvedený. O hospodárskom výsledku predchádzajúceho účtovného obdobia sa musí rozhodnúť na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu účtovnej jednotky do konca účtovného obdobia. Mnohí podnikatelia a menšie obchodné spoločnosti si neuvedomujú, že ak aj bolo o použití hospodárskeho výsledku rozhodnuté na úrovni štatutárneho orgánu, treba o tejto skutočnosti účtovať na základe dokladu. Podkladom pre účtovanie je dokument, resp. jeho citovanie zodpovedným pracovníkom firmy, ktorým sa rozhodlo, ako a v akej výške sa hospodársky výsledok použil. Aj v prípade, ak sa prípadný zisk ponechá v spoločnosti, je potrebné, aby bol v účtovníctve doklad o tom, že účtovná jednotka sa rozhodla, že ho nebude deliť a ponechá ho v spoločnosti, prípadne ak hospodárskym výsledkom bola strata, tak o rozhodnutí preúčtovania na nerozdelenú stratu minulých rokov.
Účty, ktoré nesmú vykazovať k dátumu účtovnej závierky zostatok
V súlade s platnou metodikou účtovania nesmú k 31. 12. vykazovať zostatok kalkulačné účty 111 -- Obstaranie materiálu a účet 131 -- Obstaranie tovaru. V prípade, ak tieto účty vykazujú zostatok, tak je tento potrebné previesť nasledujúcim spôsobom:
aktívny zostatok MD 119, 139/ DAL 111, 131,
pasívny zostatok MD 111, 131/DAL 389 -- Dohadné účty pasívne.
Taktiež účet 395 -- Vnútorné zúčtovanie nesmie vykazovať zostatok, pričom sa tiež neuvádza do súvahy.
Ročné vysporiadanie DPH
Ročné vysporiadanie DPH vykonávajú tí platitelia DPH, ktorí si v priebehu účtovného obdobia uplatňujú nárok na odpočet DPH na vstupe koeficientom. Podľa zákona o DPH musia vykonať celoročný prepočet koeficientom a zistené rozdiely nároku na odpočet DPH podľa celoročného koeficientu a koeficientov jednotlivých zdaňovacích období vysporiadať so štátnym rozpočtom. Vzniká tak buď povinnosť odvodu, ktorá sa účtuje MD 548/DAL343, alebo nárok na odpočet zápisom MD 434/DAL 548.
Inventarizácia majetku a záväzkov
Inventarizácia majetku a záväzkov a jej výsledok -- overenie skutočného stavu aktív i pasív účtovnej jednotky -- je významný proces a zároveň predpoklad na správne a preukazné uzatvorenie účtovných kníh a vypracovanie daňového priznania. Na význam inventarizácie z tohto hľadiska zvlášť upozorňujeme, pretože v praxi sa význam inventarizácie nedoceňuje a skôr sa považuje za "nevyhnutné zlo" súvisiace s účtovnou závierkou, pričom potom prevládne formálny prístup k jej vykonaniu, a tým aj postupnému narastaniu problémov vo firme. V tejto časti sa nechceme venovať inventarizácii z hľadiska ustanovení zákona o účtovníctve, teda z hľadiska povinností, postupov a výstupov, ktoré z neho vyplývajú. Naším cieľom je venovať pozornosť inventarizácii a jej výsledkom ako predpokladu na verné zobrazenie majetku a záväzkov podnikateľov a z toho vyplývajúceho určenia daňového základu a optimálneho vykázania dane. Inventarizácia je proces, ktorým sa overujú skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva a rozumie sa ňou:
* fyzická inventarizácia, ktorou sa overuje stav majetku, ktorý možno overiť procesmi, ako sú meranie, váženie a spočítanie alebo
* dokladová inventarizácia, ktorou sa rozumie overovanie dokladov, kde je potrebné použiť iné metódy ako u fyzickej inventúry. Zdôrazniť by sme chceli predovšetkým význam dokladovej inventúry, pretože význam fyzickej inventúry a jej výsledkov je každému zrejmý. Význam dokladovej inventúry a jej výsledkov predovšetkým na vierohodné vyjadrenie svojho majetku a na správne vyčíslenie hospodárskeho výsledku si nie vždy dostatočne uvedomujú všetci podnikatelia, pretože výsledky fyzickej inventúry si každý podnikateľ vie spojiť s pojmom manko na zásobách, mankom v pokladni, a tým tiež priradiť súvislosť s daňovým základom a výpočtom dane. Výsledkom dokladovej inventúry sa nie vždy priraďuje význam z hľadiska správneho vykázania hospodárskeho výsledku, pričom výsledky dôslednej dokladovej inventúry podľa nášho názoru môžu mať podstatnejší vplyv na daňový základ než výsledky fyzickej inventúry.
Položky časového rozlíšenia
Pri rozlišovaní o zaradení výdavkov do daňových alebo nedaňových je dôležitým kritériom to, že musia slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka, pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti. Vychádzajúc z tohto kritéria potom správne zaúčtovanie položiek časového rozlíšenia významnou mierou ovplyvňuje tak celkový hospodársky výsledok účtovnej jednotky bežného účtovného obdobia, ako i jej daňový základ. Z účtovného hľadiska účtujeme na tieto účty časového rozlíšenia:
* aktívne (účty 381 -- Náklady budúcich období, 382 -- Komplexné náklady budúcich období, 385 -- Príjmy budúcich období),
* pasívne (účty 383 -- Výdavky budúcich období, 384 -- Výnosy budúcich období).
Na uvedených účtoch účtujeme vtedy, ak poznáme:
1. časové obdobie,
2. sumu a
3. vecný titul.
Príklad:
Typickým príkladom, kedy pri účtovaní musíme prihliadať na časové rozlíšenie nákladov (účet 381), je platba poistného dopredu. Napríklad v roku 2001 sme podľa zmluvy uhradili poisťovni dňa 20. 12. 2001 poistné na rok 2002 vo výške 500 tis. Sk. O tomto náklade sa má účtovať na účte 381 -- Náklady budúcich období, pretože ak by sa účtovalo na účte 568 -- Ostatné finančné náklady znížili by sme neoprávnene daňový základ, a tým by vykázala aj nesprávna výška dane. Z hľadiska správneho vykázania daňového základu je tiež určenie nákladov budúcich období pri lízingových zmluvách.
Príklad:
Časovo rozlišovať je dôležité nielen náklady, ale aj výnosy. Typickým príkladom časového rozlíšenia výnosov je nájomné vyberané dopredu. Daňovník vystavil v decembri 2001 faktúru na nájomné za 1. štvrťrok 2002 vo výške 300 tis. Sk. O tejto faktúre účtuje na účte 384 -- Výnosy budúcich období, pretože časovo a vecne tieto výnosy súvisia s rokom 2002 napriek tomu, že o nich účtoval už v roku 2001. Pripomíname, že aj účty časového rozlíšenia podliehajú dokladovej inventarizácii a účtovná jednotka musí skontrolovať, aby zostatok týchto účtov neobsahoval také položky, ktoré tam nepatria a ktoré mali byť zaúčtované do príslušného daňového obdobia.
Príklad:
Firma A pri dokladovej inventúre za účtovné obdobie roku 2001 zistila, že podľa členenia zostatku účtu 384 -- Výnosy budúcich období účtovala v účtovnom období roku 1999 o výnosoch vo výške 100 tis. z titulu úhrady nájomného. V roku 2000 nebol zostatok účtu 384 riadne skontrolovaný a pri účtovnej závierke sa účtovalo o ďalších položkách časového rozlíšenia výnosov súvisiacich s účtovným obdobím roka 2001. V roku 2001 boli tieto položky správne zaúčtované a zostala iba nevysporiadaná suma vo výške 100 tis. Sk z roku 1999. V roku 2001 účtovná jednotka na základe inventúry tento zostatok zaúčtuje do výnosov a zvýši si svoj daňový základ, pričom tieto výnosy mali byť priznané v účtovnom období roka 2000.
(Pokračovanie v stredu 9. januára)