V seriáli HN hľadáme pôvodné slovenské výrobky
Minerálna voda Sulinka sa začala komerčne využívať v prvej polovici 19. storočia. Chýr o jej liečivom vplyve na tráviaci trakt sa rozšíril zo staroľubovnianskeho kraja do ďalších regiónov Uhorska, a tak sa čoskoro začala plniť do fliaš a rozvážať s etiketou Szulini savanyú víz alebo Szuliner Sauer Wasser. Na prelome storočí, keď prameň neďaleko Sulína vlastnili synovia barónky Kornélie Paločaj, sa ročne plnilo až 500-tisíc fliaš.
Po prvej svetovej vojne sa zdroj dostal do rúk Gejzu Alapiho Salamóna. Napriek slabej cestnej infraštruktúre sa mu produkcia minerálky oplácala. Zaujímavosťou je, že v rokoch 1938 a 1939 úprava hraníc medzi Poľskom a Československom spôsobila, že pás československého územia, vrátane minerálneho prameňa, sa ocitol v Poľsku. V roku 1939 však po tom, ako Nemecko porazilo Poľsko, úrady vrátili prameň pôvodnému vlastníkovi a minerálka sa naďalej plnila a vyvážala. Až do 7. decembra 1946, keď majetok Gejzu Salamóna znárodnil štát.
V 50. rokoch boli ešte snahy vodu dostávať na trh, ale prameň chátral a postupne slúžil už iba ako verejný zdroj. Nevydarili sa ani nové vrty v roku 1972. Krátko po zmene režimov sa urobili nové, tentoraz úspešné vrty. Zdroja sa ujala spoločnosť vytvorená obcou Sulín -- Minerálna voda. V spolupráci s firmou Limo Špes od polovice 90. rokov postupne vybudovali novú plniareň, zabezpečili certifikáty a značku Sulinka začali marketingovo komunikovať. V posledných troch rokoch jej predaj rastie, vlani dosiahli tržby vyše 600-tisíc eur. Stúpa aj export do Ruska, ktorý tvorí už tretinu produkcie, pripravuje sa i vývoz do Poľska.