Spôsoby zániku funkcie členov orgánov akciovej spoločnosti

Problematiku zániku funkcie člena orgánu spoločnosti upravuje predovšetkým ustanovenie § 66 Obchodného zákonníka (OBZ) a v nadväznosti naň existuje špeciálna úprava pre orgány akciovej spoločnosti (napr. § 200 OBZ).

Z uvedených ustanovení, ako aj z prirodzenej povahy vecí, možno rozlíšiť nasledujúce spôsoby zániku funkcie člena orgánu a. s.:
a) vzdaním sa funkcie,
b) odvolaním,
c) uplynutím funkčného obdobia,
d) stratou voliteľnosti,
e) smrťou.

Každý člen predstavenstva alebo dozornej rady, ktorý bol do príslušného orgánu vymenovaný alebo zvolený, sa môže vzdať svojej funkcie. Pretože vzdanie sa funkcie má zásadný vplyv na chod a. s., je potrebné nahradiť odstupujúceho člena v príslušnom orgáne, OBZ predovšetkým určuje moment zániku funkcie. Podľa § 66 ods. 2 OBZ tento moment nastane dňom prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena, orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie. V prípade, ak sa člen orgánu spoločnosti vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite.

Vzdanie sa funkcie
V súvislosti s vymenovaním alebo voľbou nového člena vzniká otázka, čo v prípade vzdania sa funkcie členom predstavenstva a následnej kooptácie nového člena predstavenstva postupom podľa § 194 ods. 4 OBZ. Je zrejmé, že v danom prípade nedochádza k vymenovaniu ani voľbe nového člena orgánom, ktorý je oprávnený ho zvoliť alebo vymenovať. Logickým výkladom ustanovenia § 66 ods. 2 OBZ možno dospieť k záveru, že jeho účelom je zachovať funkčnosť orgánov a. s., a preto pokiaľ dôjde k ustanoveniu náhradného člena predstavenstva jeho kooptáciou predstavenstvom a. s., aj v takom prípade zanikne výkon funkcie pôvodnému členovi predstavenstva dňom vymenovania náhradného člena.
V porovnaní s právnou úpravou účinnou do 1. januára 2002 výkon funkcie člena orgánu a. s. v dôsledku vzdania sa funkcie nezanikne, ak orgán, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena, nezasadne. Uvedenú situáciu je možné vyriešiť buď v stanovách, pretože OBZ pripúšťa v danom prípade odchylnú úpravu alebo ak má odstupujúci člen orgánu spoločnosti reálnu obavu, že v prípade jeho vzdania sa funkcie, nebude zvolané zasadanie toho orgánu a. s., ktorý je oprávnený nahradiť ho, počkať až na jeho zasadanie a vzdať sa priamo na ňom svojej funkcie. Pokiaľ dôjde k situácii, že orgán a. s. oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena je nečinný, potom ak vznikne a. s. škoda, odstupujúci člen orgánu a. s. nezodpovedá a. s. za prípadnú škodu a v prípade, ak je týmto orgánom valné zhromaždenie, potom to môže viesť aj k zrušeniu a. s. (§ 68 ods. 6 písm. a) OBZ).

Zákonné obmedzenia
Určité obmedzenie proti podobným praktikám predstavuje ustanovenie § 66 ods. 1 OBZ, ktoré ukladá a. s. povinnosť vymenovať nového člena namiesto odstupujúceho člena orgánu a. s. do 3 mesiacov. Problematickosť uvedeného ustanovenia v prípade vzdania sa funkcie spočíva v tom, že uvedená lehota začína plynúť až od okamihu, keď nastane právna skutočnosť, s ktorou je spojený zánik funkcie, teda od zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu a. s., a nie už od okamihu doručenia prejavu vôle vzdať sa funkcie. Takto môže dotyčný orgán oddialiť jej plynutie a aj preto je nanajvýš žiaduce upraviť otázku vzdania sa funkcie v prípade pasivity orgánov a. s. v stanovách.
Úprava zániku funkcie člena orgánu a. s. obsiahnutá v ustanovení § 66 OBZ je dispozitívna, čo znamená, že stanovy spoločnosti môžu určiť moment zániku funkcie člena orgánu a. s., ktorý sa vzdal svojej funkcie odlišne (napr. určiť, že výkon jeho funkcie mu zanikne už dňom doručenia a pod.).
V súvislosti s problematikou vzdania sa funkcie člena orgánu a. s. vzniká otázka, ktorému orgánu a. s. by mal odstupujúci člen adresovať svoj prejav vôle vzdať sa svojej funkcie. OBZ túto otázku výslovne nerieši. Pretože však vzdanie sa funkcie je účinné až okamihom prvého zasadania orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena, pokiaľ stanovy neurčia inak, mal by odstupujúci člen adresovať svoje vzdanie sa funkcie tomuto orgánu. Takýto postup nebude robiť problém, ak odstúpi člen predstavenstva, ktorého volí dozorná rada.

Možný vznik škody
Iná situácia nastane, ak sa vzdá funkcie člen predstavenstva, ktorého volí valné zhromaždenie, alebo člen dozornej rady. Niet pochýb, že v takom prípade nebude možné informovať valné zhromaždenie, pretože toto nie je stály orgán a. s. Za danej situácie možno z prirodzenej povahy vecí vydedukovať, že by tak mal urobiť vo vzťahu k orgánu, ktorého je členom, a tento by mal zabezpečiť zvolanie valného zhromaždenia. Samozrejme, že uvedený problém nevznikne v prípade, keď sa člen orgánu a. s. vzdá svojej funkcie na zasadnutí valného zhromaždenia. V takom prípade bude vzdanie sa funkcie účinné okamžite.
Pretože v dôsledku vzdania sa funkcie môže vzniknúť a. s. škoda, ukladá OBZ odstupujúcemu členovi orgánu spoločnosti povinnosť upozorniť a. s. na túto skutočnosť a uviesť opatrenia potrebné na jej odvrátenie. Z dikcie dotknutého ustanovenia OBZ jednoznačne vyplýva, že na to, aby sa odstupujúci člen orgánu a. s. zbavil prípadnej zodpovednosti za škodu, nestačí len uviesť, že hrozba jej vzniku existuje, ale je povinný uviesť aj opatrenia potrebné na jej odvrátenie. Ak porušením tejto povinnosti vznikne a. s. škoda, zodpovedá za ňu podľa ustanovenia § 373 a nasl. OBZ, t. j. bez ohľadu na zavinenie. Pri posudzovaní povinnosti na náhradu škody však bude potrebné zohľadniť aj mieru spoluzavinenia a. s. (§ 384 OBZ), t. j. či a. s. nezanedbala prijať také opatrenia, ktoré by mohli zmierniť alebo odvrátiť hroziacu škodu. Ďalšie informácie týkajúce sa spôsobov a postupu zániku funkcie členov orgánov a. s. nájdete spracované v odbornej publikácii Akciová spoločnosť, jej organizačné a finančné riadenie (Právo a manažment číslo: 20/2003).