Santorini -- ostrov slnka, lávy a predovšetkým lásky

Nachádza sa na okraji Kykladského súostrovia v Egejskom mori. Samotní Gréci ho nazývajú ostrovom lávy a slnka. Dostať sa naň môžete aj v prípade, že dovolenkujete na Kréte. Po dvoj- až štvorhodinovej plavbe (jej dĺžka závisí od druhu plavidla) vás zdiaľky privítajú strmé sopečné bralá, na temene ktorých sa ako zápalkové škatuľky črtajú ľudské obydlia.
Mnohí považujú ostrov Santorini za sídlo romantiky nielen v Egejskom mori, ale v celom Stredomorí. Malebne pôsobí najmä hlavné mesto ostrova - Fira - s blankytne modrými strechami domov a kostolov.

Exotika východného Stredozemia
V prípade, že túžite zažiť skutočnú atmosféru mesta, prejdite sa z prístavu do mesta pešo alebo na chrbte osla. Len pri pomalšom výstupe po kľukatých schodoch vybudovaných v strmom, sopečným výbuchom vyprofilovanom brale môžete plnými dúškami dýchať exotiku východného Stredomoria. Ako peší odvážlivci však rátajte s tým, že pozornosť okolitých pohoničov sa zaostrí len na vás, takže tretinu cesty môžete prejsť s oslíkmi v pätách. Ak ste však šikovní, pôvodnú cenu zjednáte aj na polovicu. Najideálnejším osviežením po výstupe strmým schodiskom je lahodné frappé - grécka obdoba ľadovej kávy. Spolu s minerálkou vás vyjde pomerne draho - približne päť eur, čo je však pochopiteľné, pretože pitnej vody je na ostrove nedostatok a každý liter je veľmi cenený. Vaša námaha však bude bohato odmenená - vysoko na brale, v útrobách malebných kostolíkov, nájdete iný svet. Príjemne pôsobí nielen chladné ovzdušie ich vnútorných priestorov, ale okamžite vnímate aj tradíciu gréckej kresťanskej ortodoxie a konzervatívne špecifiká života domorodcov. Počiatky niektorých kostolov siahajú do 11. až 17. storočia. Ich interiér je bohato zdobený pravoslávnymi ikonami s množstvom sviečok.
Jeden z najkrajších zážitkov na ostrove však získate pohľadom na more. Stojíte pod domami s prenikavo modrými strechami a vidíte plaviace sa lode, či už z juhu ležiacej Kréty alebo zo severu, kde leží grécka pevnina. Medzi jachtami a veľkými trajektmi najkrajšie pôsobia miestne grécke plachetnice. Plné turistov kľučkujú medzi väčšími plavidlami a ostrovčekmi v mori, ktoré zalialo kráter sopky.

Tajomná katastrofa
Malý ostrov Santorini s okolitými miniatúrnymi ostrovčekmi je však opradený tajomnou katastrofou oveľa dávnejšej minulosti. V časoch dávno minulých mal okrúhly pôdorys. Až mohutný výbuch vulkánu v druhej polovici 2. tisícročia n. l. ho rozmetal na malé kúsky s dominujúcim ostrovom uprostred. Niektoré sopečné ostrovčeky vznikli relatívne nedávno - prvý v roku 197 a ďalšie v 16. až 20. storočí n. l., ktoré takisto vznikli sopečnou činnosťou. Ďalšie ostrovy - N. Thirasia a známa a najväčšia Thira - sú zvyškami pôvodného ostrova Santorini. Pred katastrofou bol ostrov súčasťou prostredia starovekej kultúry doby bronzovej, v egejskom prostredí známej pod názvom kykladská. Dominovalo jej mesto, ktorého zvyšky archeológovia našli v blízkosti mestečka Akrotiri na juhu ostrova. Posledná prírodná katastrofa zasiahla Santorini v roku 1956. Výbuch vulkánu a s ním súvisiace zemetrasenie si vyžiadalo 57 ľudských životov.

Tragické Akrotiri
Aj Akrotiri zasiahol vulkán. Časť mesta zasypal sopečný popol a časť zalialo more. Až známy grécky archeológ Spyridon Marinatos začal odkrývať jeho trosky spod sopečného popola. Tragédia však mesto neobišla ani v 20. storočí. Spomínaný grécky bádateľ koncom 70. rokov počas výskumných prác na tejto lokalite zahynul pri páde do archeologického výkopu. Mnohí senzáciechtiví ľudia dávali jeho tragickú nehodu do súvislosti s nie príliš vyjasneným spôsobom financovania lukratívnych archeologických výskumov. Sú to však ničím nepodložené dohady.
Faktom ostáva, že najväčším postrachom kykladskej kultúry a minojskej civilizácie boli odjakživa prírodné pohromy. Ani v súčasnosti nepatrí táto oblasť k geologicky stabilným. Archeológ Spyridon Marinatos dokonca odôvodňoval najväčší úpadok minojskej kultúry na Kréte práve výbuchom sopky na Thére. Prvá prírodná katastrofa zasiahla Akrotiri v polovici 2. tisícročia pred n. l., ale mesto sa dokázalo zotaviť. Nebola to však posledná katastrofa. Životom pulzujúce mesto, z ktorého okrem iného pochádzajú svetoznáme fresky boxujúcich chlapcov, rybára, opice alebo flotily, čakalo na ďalšiu prírodnú tragédiu - zemetrasenie. To bolo pravdepodobne varovným signálom pre už poučených obyvateľov. Väčšina odišla z mesta ešte pred totálnym výbuchom sopky. Nútený odchod však musel byť pre obyvateľov zdrvujúcou traumou. Dovtedy žili veľmi pohodlným a na staroveké pomery uvoľneným životom. Dokazujú to znázornenia na spomínaných a umelecky hodnotných freskách, ktoré sršia uvoľnenou a pohodovou atmosférou.

Výbuch nezapríčinil zánik
Môžeme konštatovať, že minojská kultúra na Kréte bola do určitej miery odolná proti prírodným pohromám. Dokázala sa znova aspoň čiastočne obnovovať. Hlavný atak na minojskú civilizáciu v rokoch 1490 - 1450 pred n. l. mali až achájski (mykénski) Gréci. Tí pravdepodobne využili po výbuchu seizmologicky nestabilnú situáciu. Rovnako časté achájske kontakty s Krétou mohli zapríčiniť závistlivý pohľad na úspešnú minojskú kultúru zo strany ešte civilizačne menej vyspelých Grékov. Možno aj tieto súvislosti boli dôsledkom, že okolo rokov 1490 - 1470 pred n. l. vpadli Gréci na ostrov, a tak predstavitelia mykénskej civilizácie dosiahli určitú mocenskú nadvládu. Nové, stále vypracúvané datovania udalostí vo východnom Stredozemí dejinnú situáciu neustále spresňujú. Treba však vždy dodať, že na Kréte zapríčinili dejinný zlom nakoniec aj tak achájski Gréci. Z toho vyplýva, že výbuch na Santorini v rokoch 1650 - 1620 pred n. l. a úpadok minojskej civilizácie v rokoch 1490 - 1470 pred n. l. nemôžeme spájať so zánikom Atlantídy. Samotná kykladská kultúra prežívala na okolitých ostrovoch v Egejskom mori i po výbuchu vulkánu na Santorini. Aj z tohto hľadiska sa teória o Atlantíde javí ako nezmysel. Až po roku 1 500 pred n. l. jednotlivé ostrovy v egejskej oblasti ovládajú nositelia mykénskej kultúry achájskych Grékov.

Od včerajška po dnešok
Zvyšky bájneho ostrova Théra však nezostali opustené. Najmä v prvom tisícročí pred n. l. ich osídľovali Gréci. Aj dnes tu žijú ľudia. Hlavným zdrojom ich príjmov je turizmus. Na ostrov každoročne prichádzajú návštevníkov ľudí a počtom viacnásobne prevyšujú miestnych obyvateľov, ktorých tu žije približne sedemtisíc. Domorodí Gréci sa okrem turizmu živia najmä pestovaním olív a reštauráciou pamiatok. Rozvoju ostrova pomáhajú aj pradávni obyvatelia spomínaného mestečka Akrotiri. Súčasný návštevník môže obdivovať miestne múzeum prehistórie, ktoré bolo vo Fire slávnostne otvorené pri príležitosti milénia v roku 2000. Je na škodu, že je sprístupnené iba do tretej hodiny, pretože mnohí návštevníci, ktorí prídu na Santorini na jednodňový výlet z Kréty, prehliadku stíhajú s problémami. V múzeu sú okrem iného vystavené originálne fresky, ktoré sa v dávnej minulosti nachádzali na stenách budov starovekého Akrotiri. Po objavení boli vystavované v Aténskom múzeu a až oslavy milénia ich priviedli opäť na ich domovský ostrov.
Samozrejme, že návštevník si môže prezrieť aj starovekú lokalitu na juhu ostrova. Tá pripomína kykladské Pompeje doby bronzovej. Práve na tomto mieste vo svojom vnútri môžete cítiť mrazenie zo závanu zašlej slávy zničenej prírodným živlom. Ten na druhej strane zapríčinil novodobú turistickú atraktivitu ostrova. Čierny piesok, najmä sopečného pôvodu, vytvoril originálne morské pláže sivočierneho zafarbenia, ktoré pri vchádzaní do mora pripomína činnosť miestneho vulkánu. Pláže zároveň pôsobia veľmi netradične, pričom máte neustále obavy, či sa náhodou neušpiníte. Miestne Archeologické múzeum je zamerané na antickú minulosť ostrova, keď na ňom žili už etnickí Gréci. Sympaticky pôsobia obchodíky v malých uličkách, ponúkajúce celkom vkusné suveníry a knihy upozorňujúce na vzrušujúcu a tragickú minulosť. Najkrajšie sú však jednoznačne výrobky zo striebra. Ak na ostrov zablúdia zamilovaní mladomanželia, nejaký ten lákavý šperk plný spomienok na slnečný ostrov lávy v Stredozemnom mori si určite prinesú.
Ak chcete po pohľade na more spoznať aj suchozemské zaujímavosti ostrova, je tu miestna autobusová doprava. Vo vrcholiacej letnej sezóne je však v neúnosnej miere využívaná návštevníkmi z celého sveta. Dokazuje to najmä prehustená autobusová stanica vo Fire. Ostrov má však rozlohu ako kataster priemerného slovenského mesta (76 štvorcových kilometrov). Preto je najvýhodnejšie spoznávať jeho zaujímavosti dlhšími prechádzkami, vďaka ktorým môžete zažiť skutočne romantické chvíle. Väčšina ľudí je aj tak na pláži a vy ste so svojím putovaním príjemne osamotení. Nie nadarmo mnohí považujú Santorini za miesto, ktoré symbolizuje najneuveriteľnejší cit na svete - lásku.