Čo u nás hľadajú zahraniční turisti? Históriu a pamiatky, prírodu a folklór, alebo skôr súčasnosť či životný štýl našich ľudí? Záujmy sú veľmi rôznorodé, ale jedno je isté - čo národnosť, to iný pohľad a iný smer zvedavosti. Aj podľa neho môžeme usudzovať, kto odkiaľ prišiel a čo u nás hľadá.
Milé dreveničky a ovečky
"Záujem cudzincov skutočne možno vystopovať podľa toho, kto odkiaľ pochádza," hovorí Jana Pätoprstá, nepochybne dobrá znalkyňa zahraničných turistov. Veď ako sprievodkyňa sa nimi zaoberá už od roku 1989. Napríklad takých Američanov, ktorí majú dávne korene v našich končinách, zaujíma v prvom rade folklórno-tradičný obraz Slovenska. "Keď zbadajú drevenice, ovečky, kroje, nesmierne sa tešia. Milujú náš folklór a bavia ich festivaly ľudovej kultúry. Pripomína im to Slovensko zo svojich spomienok alebo z rozprávania starej generácie."
Izraelčania majú viaceré záujmy. Jedni sú poznačení minulosťou, a tých u nás najviac zaujímajú stopy židovskej kultúry. "Chcú napríklad vidieť v Bratislave hrobku Chatama Sofera a vedieť podrobnosti o jeho živote. Tých druhých zase zaujíma príroda. Keďže Izrael nemá dostatok vody, ani zelených lesov, obdivujú Vysoké aj Nízke Tatry, Pieniny a vôbec naše lesy."
Príťažlivá gotika a Spiš
Nemcov veľmi teší spoznávať v našej prítomnosti nemeckú minulosť, hlavne na Spiši. "Keď počujú staré nemecké názvy našich miest, ako Kežmarku či Levoče, majú radosť a pýtajú sa, čo všetko k nám Nemci priniesli. Obdivujú Majstra Pavla z Levoče, ktorý bol tiež pôvodom Nemec. Stredobodom ich záujmu je teda Východ - so Spišom, Levočou a Gotickou cestou." Nemcov však rovnako zaujíma aj súčasnosť, tvrdí ďalší dlhoročný turistický sprievodca Ivan Lesák. "Okrem toho, že sa radi kontaktujú na zájazdoch s miestnymi ľuďmi, vypytujú sa napríklad na náš sociálny systém, na kúpeľnú starostlivosť, či ju hradí štát alebo občania, či sa musia pripoistiť. Rovnako ich zaujíma, či tu chodia muži na vojnu a iné veci. Sú veľmi zainteresovaní, ale pri posedeniach sa vedia aj nekonečne zabaviť."
Belgičania a Holanďania, ktorým takéto evidentné styčné body so Slovenskom chýbajú, tu zas hľadajú to, čo nemajú doma. "To sú naše vysoké hory," dodáva Pätoprstá. Na rozdiel od západných stredoeurópski turisti si u nás podľa nej najradšej všímajú to, čo máme v tejto časti Európy spoločné. Minulosť, prijateľné ceny aj služby.
Záujem o reálny život
Všetci sprievodcovia však zdôrazňujú - cudzinci sú prekvapení krásou krajiny, prírody, jej romantickým obrazom, ale aj pre nich doteraz nepoznanou bohatou kultúrou. Tvrdí to aj Juraj Berdis, turistický sprievodca po Bratislave a iných mestách.
"Zmienka o našom hlavnom meste by sama osebe dlhší zájazd organizovaný zahraničnými cestovkami nepredala. Návštevníci sú však milo prekvapení, keď Bratislavu uvidia, najmä na ceste z Budapešti." Podľa predsedu Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu Mariána Bilačiča sa napríklad Američania počas prehliadky Bratislavy či iných miest zaujímajú aj o reálny život. Pýtajú sa, ako nám funguje sociálny systém, zdravotné a dôchodkové poistenie, ako žijú slovenské rodiny. Ale vypytujú sa aj na slovenský priemysel, na čom ľudia zarábajú, kam chodia na dovolenku. "A hlavne, z čoho si môžu dovoliť kúpiť byty, keď im vysvetľujeme, koľko v Bratislave byty stoja," dopĺňa Berdis.
Práve na takéto otázky sa niekedy ťažko odpovedá aj sprievodcom. Pri návštevníkoch z Ameriky si sprievodca nevystačí len s namemorovanými údajmi o pamiatkach. "Američanom treba vysvetliť, prečo je tu tak veľa politických strán, aký štatút má v krajine prezident," vraví Berdis. Aby ich výklad oslovil, treba im navyše prepočítavať naše miery na palce, stopy, yardy či míle, inak nerozumejú.
Bilačič hovorí, že Američania zväčša bývajú veľmi milo prekvapení z toho, ako máme udržiavanú krajinu. "Sú prekvapení jej malebnosťou, jej rázom - páči sa im, že nížiny striedajú hory." Historickú hodnotu pre nich majú všetky stavby, ktoré majú viac ako sto či 150 rokov, takže sú unesení aj tým, koľko historických stavieb či pamiatok sa na Slovensku dochovalo.
Ak sú z niečoho nemilo prekvapení, tak zväčša podľa ich predstáv z pomerne vysokej úrovne cien, najmä stravovania. Po ceste si často opravia názor na to, že je Slovensko lacnou krajinou.

Zaujímaví, ale nároční
Bilačič považuje návštevníkov zo zámoria - najmä Američanov a návštevníkov z Ázie - za veľmi zaujímavú klientelu aj z iného dôvodu. Počas pobytu tu utrácajú najviac peňazí. Zároveň týchto turistov označuje za dosť náročných. Najmä v prípadoch, ak ešte neboli v Európe a pred cestou sa dostatočne nezorientovali v historických udalostiach kontinentu.
"Ázijských návštevníkov treba pri prehliadke zaujať, najčastejšie vhodne vybraným príbehom," tvrdí. Otázne je, či sa to vo všetkých prípadoch darí. Pomerne často sa totiž stáva, že výklad slovenského sprievodcu z angličtiny tlmočí japonský či čínsky do jazyka skupiny turistov. Nezriedka však pritom podľa Bilačiča výklad zostruční.
Aj medzi návštevníkmi zo západoeurópskych krajín sa nájdu ľudia, pre ktorých je Slovensko i Bratislava bielym, doteraz neprebádaným miestom na mape. "Mnohí z nich pritom poznajú Prahu ako fenomenálne mesto, Viedeň je pre nich pojem - Paríž východu, no pri Bratislave majú otáznik," vraví Bilačič. Veľká časť turistov Európy má však už podľa neho dobré znalosti, tak o našej krajine, ako aj celom území niekdajšieho Československa.
Spoločná minulosť
V prehliadkach Bratislavy s rakúskou klientelou sa odzrkadľuje hlavne spoločná minulosť v spoločnej monarchii. Napríklad až 95 percent klientely cestovnej kancelárie Conex Tour pochádza z Rakúska. Podľa slov jej šéfa Vladimíra Margoliena rakúskych turistov v Bratislave zaujímajú najmä miesta, ktoré sa istým spôsobom viažu k ich územiu. Ich pozornosť tak zvyknú upútať miesta, približujúce korunovácie, ale aj dom v centre mesta, kde ako dieťa koncertoval Wolfgang Amadeus Mozart.
A aj keď platí - koľko turistov, toľko otázok a záujmov, pravidlom ostáva, že počas prehliadok odznieva takmer od všetkých skupín aj jedna spoločná otázka: Prečo sa rozdelilo Československo a aké boli na to dôvody.

Čo najviac zaujíma turistov
Američania - folklórny obraz Slovenska a ľudové tradície
- reálie súčasného života
Nemci - stopy po Nemcoch na Slovensku, Spiš a gotika
- reálie súčasného života
Belgičania a Holanďania - príroda a vysoké hory, história
Izraelčania - židovská kultúra, Chatam Sofer, synagógy
- príroda, hory a jazerá
Rakúšania - stopy po rakúsko-uhorskej monarchii
- história všeobecne
Ázijci - história v príbehoch, reálny život
Česi - príroda, hory, termálne pramene, spoločná minulosť