V praxi sa často stáva, že podnikatelia majú s obchodným partnerom nevysporiadané pohľadávky. Sú mu dlžní a on im takisto. Na jednoduché riešenie takejto situácie slúži inštitút započítania pohľadávky (pohľadávok).
Je upravená v § 580 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu a zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Ustanovenia § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujú spôsoby započítania, ktoré nie sú prípustné (napr. započítanie proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu alebo započítanie proti pohľadávke, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia) a ďalej ustanovenia § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujú spôsoby započítania pohľadávok, ktoré nemožno započítať (napr. premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, pohľadávky z vkladov a nesplatné pohľadávky pri započítaní voči už splatným pohľadávkam). V § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka však dáva zákonodarca účastníkom započítania možnosť, aby si vzájomnou dohodou započítali aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2 citovaného paragrafu.
V prvom rade na započítanie pohľadávok sú potrebné dve strany: veriteľ a dlžník, pričom zároveň dlžník má voči veriteľovi nielen záväzok, ale aj pohľadávku za podmienok uvedených v § 581 Občianskeho zákonníka. Plnenie týchto vzájomných pohľadávok musí byť rovnakého druhu (peniaze, odovzdanie rovnakého tovaru, vykonanie rovnakej služby atď.). Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, to znamená, že započítanie vzájomných pohľadávok nevylučuje zákon (§ 581 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) alebo dohoda účastníkov započítania. Započítanie (kompenzácia) je teda formou splnenia dlhu (zániku záväzku), pričom sa vykonáva odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Pri započítaní sa musia stretnúť vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka, čo znamená, že spôsobilosť na započítanie nadobúda pohľadávka dlžníka voči pohľadávke veriteľa okamihom svojho vzniku za podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku tohto článku. Na existenciu započítania je, samozrejme, potrebný úkon smerujúci k započítaniu, a to buď jednostranný alebo dvojstranný, eventuálne viacstranný (dohoda).
Spôsoby započítania
Občiansky zákonník pozná dva spôsoby započítania, a to započítanie jednostranným právnym úkonom a započítanie dohodou. Účinky započítania nastávajú odo dňa, keď sa prvýkrát stretli vzájomné pohľadávky účastníkov započítania za podmienky, že jeden z účastníkov urobí kompenzačný prejav (t. j. započíta pohľadávky jednostranným právnym úkonom) alebo účastníci o započítaní urobia dohodu. Jednostranný právny úkon smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok musí obsahovať: označenie vzájomnej pohľadávky (pohľadávok), ktoré sa započítavajú s uvedením ich výšky a musí byť urobený až po vzniku konfliktu týchto vzájomných pohľadávok, inak je neplatný. Dohodou účastníkov započítania možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky účastníkov. Je zaujímavé, že Občiansky zákonník (a ani Obchodný zákonník) nevyžaduje pod hrozbou neplatnosti započítania písomnú formu započítania (dohody alebo jednostranného právneho úkonu). Prax však zaviedla písomnosť takéhoto započítania.
Následky
Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik vzájomných pohľadávok nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, a nie od okamihu kompenzačného prejavu. Ak však jedna z pohľadávok prevyšuje druhú pohľadávku, zaniká táto prevyšujúca pohľadávka len do výšky druhej pohľadávky a v prevyšujúcej časti ostáva táto prvá pohľadávka aj naďalej v platnosti. Započítanie možno platne urobiť aj počas súdneho konania ako obranu proti žalobe. Pohľadávky započítané dohodou, rovnako ako pri započítaní jednostranným právnym úkonom, zanikajú okamihom stretu vzájomných pohľadávok.
Započítanie podľa Obchodného zákonníka
Je upravené v § 358 Obchodného zákonníka, podľa ktorého na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde, započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Ide o osobitú úpravu započítania vo vzťahu k započítaniu, ktoré upravuje Občiansky zákonník, čo znamená, že obmedzenia započítania pohľadávok podľa citovaného § 581 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sa neuplatnia, ak sa na započítanie použije Obchodný zákonník, teda len v tom prípade, keď obe vzájomné pohľadávky vznikli z obchodný záväzkových vzťahov a aplikuje sa na ne Obchodný zákonník. Ak sa však čo i len jedna zo vzájomných pohľadávok spravuje Občianskym zákonníkom, pre započítanie sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 580 a § 581). Podľa obchodného zákonníka možno započítať aj premlčanú pohľadávku (v čase započítania premlčanú) za podmienky, že v minulosti bola započítateľná voči vzájomnej pohľadávke, s ktorou sa má započítať. Ďalej nemožno podľa Obchodného zákonníka započítať proti splatnej pohľadávke nesplatnú pohľadávku okrem prípadu, že ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky (§ 359 Obchodného zákonníka). Táto neschopnosť dlžníka plniť svoje peňažné záväzky môže vyplynúť z vyhlásenia dlžníka, ak to urobí, alebo po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Toto ustanovenie Obchodného zákonníka neumožňuje započítať nesplatnú pohľadávku vtedy, keď je zrejmé, že záväzok nebude včas alebo riadne splnený. Tak isto možno započítať aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah (§ 360 Obchodného zákonníka). Toto ustanovenie sa vzťahuje na prípady, keď veriteľ v záujme dlžníka po vzájomnej dohode odložil dobu splatnosti dlžníkovho záväzku. Tak isto ako pri započítaní podľa Občianskeho zákonníka aj Obchodný zákonník pozná (v § 364) možnosť, podľa ktorej možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky na základe dohody strán.
Záverom
Ako už bolo spomenuté, k započítaniu vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka (okrem ich dohody) môže prísť aj jednostranným právnym úkonom jednej zo strán, ktorý ani nemusí byť v písomnej podobe. Pre obchodnú prax podnikateľov inštitút započítania je pomerne významný, pretože sa značne zjednodušuje uhrádzanie vzájomných záväzkov s obchodnými partnermi, keď nemusí prísť k uskutočneniu realizácie týchto záväzkov, ale iba k prejavu vôle strán (alebo jednej zo strán) smerujúci k započítaniu týchto záväzkov a tieto záväzky týmto započítaním zaniknú do tej výšky, v akej sa prekrývajú.