Trh práce stojí pred zásadnými zmenami: nové metódy riadiacej činnosti a vedecko-technický pokrok revolucionizujú náš pracovný deň. Nepretržitý kontakt sa stáva normálnou vecou a prítomnosť v kancelárií, naopak, výnimkou. Kto bude ťažiť z týchto zmien a ako sa čo najlepšie pripraviť na budúcnosť?
Kým niekto len pasívne čaká, čo prinesie čas, iný koná. Pre dvesto pracovníkov spoločnosti IBM sa budúcnosť začala v roku 1991. Zo dňa na deň stratili pevné pracovné miesto - a dokonca dobrovoľne. Vedenie podniku sa vtedy dohodlo so zamestnancami na práci doma. Známy výrobca počítačovej techniky sa tak stal priekopníkom takzvanej práce na diaľku. Dnes si môže prácu doma vybrať každý z 20 000 pracovníkov tejto firmy v Nemecku - a je jedno, či ide o konateľa alebo o referenta. To je však len začiatok. Vedci zaoberajúci sa výskumom pracovných zvyklostí, experti na riadenie procesov, psychológovia - kohokoľvek z nich sa opýtate, dostanete rovnakú odpoveď. Všetci sú si zajedno v tom, že pracovný trh stojí pred radikálnymi zmenami. V diskusiách pritom dominuje jedno jediné slovo - pružnosť, alebo ak chcete, flexibilita. Tento pojem znie trochu ošúchane, avšak to, čo sa za ním skrýva, je niečím viac ako len schopnosťou meniť vlastné myslenie a konanie.
Isté je, že zamestnanec zajtrajška bude mať viac ako len jedného zamestnávateľa; bude častejšie striedať obdobia samostatnej zárobkovej činnosti a pevného zamestnania a práca na čiastočný pracovný úväzok bude samozrejmosťou. Pracovník budúcnosti bude spolupracovať na neustále sa meniacich projektoch a v kolektíve, ktorý sa bude podľa potreby priebežne meniť. Súčinnosť ľudí z viacerých štátov bude pritom bežnou vecou, nad ktorou sa už nikto nepozastaví. Mnohých kolegov budeme poznať len z e-mailovej komunikácie či prostredníctvom počítačovej videokamery. Podľa nemeckého politológa Markusa Albersa, autora knihy "Zajtra prídem neskôr", do pracovného procesu teraz prichádza prvá generácia, ktorá je už "emancipovaná a oslobodená od povinnosti sedieť za písacím stolom". M. Albers v nej rozoberá, prečo je dnes už pevný pracovný čas a povinnosť zdržiavať sa na pracovisku prekonaným modelom: "Žijeme v informačnej spoločnosti, avšak pracujeme ešte podľa pravidiel jej predchodkyne, spoločnosti industriálnej. Tento stav sa musí zmeniť."
Pohodlie domova
Ešte pred krátkym časom patril aj on k tým, čo sedeli v práci pri počítači dlhé hodiny. Ako stály zamestnanec trávil v kancelárii neraz i jedenásť hodín. Po večeroch sa krátko stretával s priateľmi, no pretože musel ráno zase skoro vstávať, chodil aj pomerne skoro spať. Teraz však už zmenil životný rytmus tak, ako mu to vyhovuje. Ráno sa neponáhľa a, naopak, v priebehu ďalších hodín intenzívne využíva tvorivé fázy pracovného dňa. Jasné, ako novinár si to môže dovoliť. Sám M. Albers je však presvedčený, že je to možné aj pri ďalších profesiách. Tvrdí, že výhody voľnej deľby práce počas dňa budú v najbližších rokoch využívať prakticky všetky profesie a všetky hospodárske odvetvia. Mnohé podniky či inštitúcie tak robia už aj dnes. Napríklad Nemecká banka, počítačová firma SAP alebo automobilka BMW dovoľujú tvorivým pracovníkom pracovať kedy a kde si želajú. "V roku 2030 budeme viac ako polovicu pracovného výkonu odvádzať z pohodlia domova," tvrdí Marie Puybaraudová z poradenskej agentúry Johnson Controls. Hlavné dôvody sú dva. Prvým je rýchly vývoj techniky, druhým boj o najlepšie hlavy. Odkedy existujú mobily a širokopásmový internet, môžu ľudia spolupracovať bez toho, aby sedeli na jednom mieste.
Nájsť rovnováhu
Mladí ľudia dnes už od vysnívaného pracovného miesta neočakávajú ani tak služobné auto, ako skôr lepšiu rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Dôležité sú teda také pracovné podmienky, ktoré umožnia dosiahnuť vyváženejší kompromis medzi rodinou a kariérou - a v prvom rade sa to vzťahuje na sektor služieb. V západoeurópskych krajinách počet ľudí vo výrobných odvetviach neustále klesá - v Nemecku je to napríklad v súčasnosti už len 20 percent, kým v roku 1991 štatistici v tejto oblasti vykazovali ešte 36 percent všetkých pracovníkov. Počet ľudí v sektore služieb v tom istom vzrástol zo 60 na 72 percent.
A nielen to. Pracovné úlohy majú stále viac len dočasný charakter, ako tom svedčia inzeráty z internetových sprostredkovateľní práce. Tu hľadá podnik nejakého prekladateľa, ktorý by mal preložiť 300 návodov do angličtiny, tu zase automobilový koncern ponúka prácu na polroka vo svojom vývojovom oddelení.
Šanca pre špecialistov
Je pritom zjavné, že požiadaviek na vykonanie jednoduchých prác, prípadne ponúk pre menej kvalifikované pracovné sily je čoraz menej. Tieto úlohy budú v budúcnosti vykonávať stroje alebo pracovníci v zahraničí, kam priemyselne vyspelé krajiny presúvajú stále viac činností. Čo zostane aj v budúcnosti "doma", to je práca najrôznejších špecialistov. Bez obáv môžu žiť všetci odborníci z oblasti moderných technológií, strojárstva a spracovania kovov. Výhodné budú aj také profesie, pri ktorých sa vyžaduje fyzická prítomnosť priamo na mieste - ako je tomu napríklad u učiteľov, opatrovateľov vychovávateľov alebo zdravotného personálu.
Motorom hospodárskeho vývoja v najbližších dvadsiatich rokoch však bude sektor, ktorý odborníci označujú pojmom "kreatívny priemysel" - do tejto oblasti možno zaradiť architektov a návrhárov, vydavateľov kníh a rôznych tlačených periodík, práve tak, ako tvorcov počítačových programov a niektorých vedcov. Americký ekonóm Richard Florida používa zase pojem "kreatívna ekonomika", ale v zásade má na mysli to isté - podľa neho sa bude hospodársky dariť najmä tým geografickým oblastiam, ktoré dokážu pritiahnuť čo najviac kreatívnych ľudí. Ich práca na projektoch bude pritom časovo obmedzená a budú vznikať projektové skupiny ad hoc. Tie sa potom preskupia podľa novej objednávky. Dôvod je zrejmý - globálna konkurencia vystavuje výrobcov veľkému tlaku, takže životný cyklus jednotlivých produktov sa skracuje a vývoj noviniek musí byť kratší.