Slovincov však, tak ako nás, trápia rastúce ceny potravín. Tie stúpli dvojnásobne v porovnaní s ostatnými krajinami únie najmä v dôsledku neprehľadnej situácie na trhu.
Problémové potraviny
Medziročný rast cien v Slovinsku dosiahol podľa údajov Eurostatu v októbri 5,1 percenta, čo je o 2,5 percentuálneho bodu viac ako v eurozóne. Vplyv zavedenia novej meny však bol minimálny. Slovinsko v súčasnosti bojuje najmä s rastom cien potravín. "Ceny stúpli preto, že náš trh nefungoval dobre a konkurencia nebola dostatočná. Nevenovali sme tejto otázke dostatočnú pozornosť," vysvetľuje slovinský minister. Preto je podľa neho dôležité zabezpečiť dostatočnú informovanosť spotrebiteľa, aby sa mohol rozhodnúť, kde, čo a za koľko bude kupovať. V tom môže pomôcť aj spolupráca s mimovládnymi organizáciami. Na druhej strane je podľa neho dôležité, aby orgány, ktoré majú na starosti zabezpečenie dohľadu nad trhovými podmienkami, mali dostatočné právomoci.
S rastom cien potravín má v poslednom čase skúsenosti aj Slovensko. "Posledné skúsenosti s rastom cien potravín treba podrobne analyzovať. Je tu niekde fundamentálny problém, kde trh zjavne zlyháva v tom, že ceny potravín sa vyvíjajú síce s celosvetovým trendom, ale s odchýlkami, ktoré sa dajú ťažko vysvetliť. Treba využívať všetky legálne nástroje, ktoré má štát na to, aby zabezpečil správne fungovanie trhu," povedal slovenské minister financií Ján Počiatek.
Infláciu vnímame inak
Samotné euro malo na infláciu v Slovinsku iba minimálny dosah. "Skúsenosti Slovinska hovoria o tom, že skutočný vplyv zavedenia eura na infláciu bol 0,3 percenta, je to skutočne marginálna vec," hovorí minister financií Ján Počiatek. Problémom však podľa neho môže byť subjektívne vnímaná inflácia, ktorá je vždy vyššia ako reálna. "Rozdiel medzi reálnou a vnímanou infláciou môže byť dosť významný. Každý má totiž inú štruktúru spotreby," hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy. Číslam, ktoré zverejňuje Štatistický úrad, však podľa neho nie je dôvod neveriť. Ceny na Slovensku však po vstupe do eurozóny budú pravdepodobne rásť rýchlejšie. Valachy odhaduje na rok 2009 trojpercentnú a na ďalší rok 3,5-percentnú infláciu. "Dôjde k miernemu nárastu, ale nebude to nič dramatické," konštatuje analytik. Vyšší rast cien podľa neho ovplyvní najmä približovanie sa cenových hladín medzi krajinami eurozóny a Slovenskom, pričom vplyv eura bude podľa neho zanedbateľný.
Potraviny euro neohrozia
Aj napriek rastu cien na Slovensku prijatie eura v stanovenom termíne zatiaľ ohrozené nie je. "Stále trváme na tom, že plnenie inflácie bude v rámci limitov," ubezpečil Počiatek. Vysokú pravdepodobnosť splnenia podmienok pripúšťa aj guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. "Existujú však isté externé vplyvy, ktoré pôsobia aj dnes a ktoré neovplyvní ani vláda, ani centrálna banka. V domácej ekonomike nepoznáme faktory, ktoré by mali ovplyvniť dopytovú časť inflácie. Ak existujú riziká, tak v externom prostredí," hovorí Šramko.