StoryEditor

Diéty na služobke v cudzine sú vyššie

03.02.2009, 23:00

Ak pôjdete v tomto roku na pracovnú cestu, stravné už dostanete v eurách. Pri zahraničnej ceste do niektorých krajín dostanete o niečo vyššie diéty. Od 1. januára sa totiž zmenili sadzby stravného a príspevky na stravovanie. Veľa zmien priniesla aj novela o cestovných náhradách (číslo 475).

Stravné zamestnanca pri tuzemskej ceste sa prepočítalo na eurá. Koľko eur dostanete, závisí od toho, koľko hodín trvala pracovná cesta. Čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma. Ak ste boli na služobke 5 až 12 hodín, firma vám vyplatí stravné 3,30 eura. Ak pracovná cesta trvá 12 až 18 hodín, máte nárok na stravné 5 eur, pri dlhšej ceste ako 18 hodín vám zamestnávateľ vyplatí 7,40 eura. Tieto sadzby platia aj pre podnikateľov.

Zahraničná služobka
Rezort financií odôvodnil zmenu sadzieb stravného na zahraničnej služobke rastom cien služieb v stravovacích zariadeniach, rastom inflácie a v niektorých prípadoch aj nutnosťou stravovania zamestnancov v zariadeniach vyšších cenových kategórií. Ak cestujete služobne často do Česka, na stravnom si však neprilepšíte. Základná sadzba na tento rok sa totiž nezmenila - je 600 českých korún. Pri Poľsku sa stravné na rok 2009 zvýšila o 1 euro - na sumu 37 eur. Aj pri služobke do Maďarska dostanete na deň o euro viac - teda 39 eur. Ukrajina zmenila menu vyplácania základnej sadzby stravného - kým vlani to bolo 49 amerických dolárov, v tomto roku platí sadzba 37 eur. Na služobnej ceste do Francúzska, Nemecka a Rakúska máte nárok na stravné 45 eur.

Výška stravného pri zahraničnej pracovnej ceste závisí od času trvania cesty v kalendárnom dni. Tento čas je rozdelený na tri časové pásma - do 6 hodín vrátane, nad 6 hodín až 12 hodín a nad 12 hodín. Ak zahraničná pracovná cesta trvá v kalendárnom dni do 6 hodín (vrátane), stravné je 25 percent z ustanovenej základnej sadzby stravného (pre tretie pásmo). Pri služobke, ktorá trvá nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné 50 percent základnej sadzby. Ak zahraničná služobka trvá nad 12 hodín, zamestnanec dostane základnú sadzbu stravného.

Nárok na stravné na pracovnej ceste nepatrí zamestnancovi vtedy, ak má zabezpečené stravovanie. Kráti sa mu pri čiastočne poskytnutom stravovaní.

Stravné firma vyplatí zamestnancovi v mene tej krajiny, v ktorej strávi v kalendárnom dni najviac hodín. V situácii, že zamestnanec v kalendárnom dni strávi vo viacerých krajinách rovnaký počet hodín, mu zamestnávateľ vyplatí stravné v tej cudzej mene, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia.

Môže sa vám stať, že vám zamestnávateľ na pracovnej ceste poskytol vyššie stravné, než na aké máte nárok zo zákona. Mali by ste vedieť, že toto stravné navyše sa vám zdaní ako príjem zo závislej činnosti (bez povinného poistného) a zamestnávateľovi sa neuzná ako daňový výdavok.

Na čo máte nárok pri pracovnej ceste od januára

Stravné na tuzemskej služobnej ceste
ak pracovná cesta trvá 5 až 12 hodín - 3,30 eura
ak pracovná cesta trvá 12 až 18 hodín - 5 eur
ak pracovná cesta trvá dlhšie ako 18 hodín - 7,70 eura
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste
do 6 hodín vrátane - 25 % zo základnej sadzby stravného (pre tretie pásmo)
nad 6 hodín až 12 hodín - 50 % základnej sadzby
nad 12 hodín - základná sadzba stravného
Stravovanie za odpracované dni
príspevok 55 % ceny jedla
cena jedla je stravné pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín - 3,30 eura
najviac na jedno jedlo - 1,82 eura (55 % z 3,30 eura)
najnižšia hodnota gastrolístka je 75 % stravného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín - 2,48 eura (75 % z 3,30 )
najmenej na jedno jedlo - 1,36 eura (55 % z 2,48 eura)

Príspevok na stravu
Nárok na stravné nemáte len na služobke, ale podľa Zákonníka práce (paragraf 152) aj za odpracované dni. Podmienkou je to, aby ste pracovali viac ako 4 hodiny denne.

Môže sa vám stať, že na pracovisku odrobíte 5 hodín a potom idete na pracovnú cestu. Nedostanete príspevok na stravu a súčasne náhradu stravného pri služobnej ceste.

Zamestnávateľ musí svojim zamestnancom prispieť na stravovanie najmenej 55 percent z ceny jedla. Je tu stanovená minimálna a maximálna hranica. Najviac na každé jedlo do sumy 55 percent stravného, ktoré sa vypláca pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (55 % z 3,30 eura je 1,815 eura). To znamená po zaokrúhlení najviac na každé jedlo 1,82 eura.

Minimálnou hranicou príspevku zamestnávateľa na jedno jedlo je 1,36 eura. Táto suma súvisí s limitom hodnoty gastrolístkov. Ministerstvo určilo, že hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 percent stravného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (75 % z 3,30 eura je 2,475 eura ). To znamená, že hodnota gastrolístka po zaokrúhlení nemôže byť nižšia ako 2,48 eura. Z tejto sumy potom zamestnávateľ vypočíta najnižší povolený príspevok na stravu 1,36 eura (55 % z 2,48 eura).

Zamestnávateľ teda môže svojmu zamestnancovi prispieť sumami v rozmedzí od 1,36 eura do 1,82 eura. Ak prispeje viac, sumu nad maximálnu hranicu si nemôže zarátať do nákladov.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi počas pracovnej zmeny jedno teplé hlavné jedlo, vrátane nápoja, vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v zariadení iného zamestnávateľa alebo dá zamestnancovi gastrolístky, tieto príspevky na stravovanie u zamestnanca predstavujú nepeňažnú formu plnenia. Môže poskytnúť aj finančné príspevky na stravovanie zamestnancom (peňažná forma plnenia). Môže to však urobiť len vtedy, ak zabezpečenie stravovania vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak nie je možné zabezpečiť stravovanie inými spôsobmi. Ďalšou možnosťou je, že zamestnanec nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny z uvedených spôsobov stravovania, čo musí doložiť lekárskym potvrdením od špecialistu. Finančne môže prispieť zamestnávateľ na stravu pri domáckej práci alebo telepráci. Aj finančné príspevky na stravu si môže dať zamestnávateľ do nákladov.

Zo sociálneho fondu
Okrem toho zamestnávateľ na stravu prispieva zamestnancom aj zo sociálneho fondu. Tento príspevok sa do zo zákona povinnej sumy stravného nezapočítava. Neovplyvňuje základ dane z príjmov zamestnávateľa. Podľa zákona o sociálnom fonde výška príspevku závisí od finančných možností zamestnávateľa a zdrojov v tomto fonde.

Dôležitá legislatíva

Opatrenie ministerstva práce číslo 621/2008 Z. z. o sumách stravného
Opatrenie ministerstva číslo 606/2008 Z. z. (stravné pri zahraničných pracovných cestách)
Novela zákona o cestovných náhradách číslo 475/2008

Ako podnikatelia
Podnikatelia majú oproti zamestnancom výhodu - do výdavkov si môžu dať najviac za každý odpracovaný kalendárny deň stravné pre časové pásmo 5 až 12 hodín, to je 3,30 eura. Ak teda podnikateľ pracoval aj v sobotu a v nedeľu, môže si dať do nákladov stravné aj za tieto dni. Musí mať však dôkaz, že skutočne tieto dni odpracoval. Ak by si však kúpil gastrolístky v hodnote nižšej, napríklad za 3 eurá, do nákladov si môže započítať len takúto sumu. Každý takýto výdavok však musia mať doložený potvrdením o kúpe gastrolístkov, potvrdenkou o zaplatení v reštaurácii. Aj pri podnikateľovi platí, že nárok na takúto výšku príspevku na stravovanie má v prípade, ak si v rovnakom čase neuplatňuje stravné v rámci pracovnej cesty alebo ako zamestnanec.

Prečítajte si aj:
Na pracovnú cestu môžete ísť svojím súkromným autom

Ak sa písomne dohodnete so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použijete svoje súkromné vozidlo, patrí vám základná náhrada za každý kilometer jazdy a za spotrebované pohonné látky. Od januára je táto suma 0,183 eura na kilometer jazdy auta. Zohľadňuje aj jeho opotrebenie vrátane nákladov na jeho údržbu – generálne opravy, výmeny náplní, pneumatík a podobne.

Celý článok >>
Náhrady z pracovnej cesty vám nezdania

Ak vás zamestnávateľ pošle na tuzemskú pracovnú cestu, mali by ste poznať základné pravidlá, podľa ktorých sa riadia vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Dôležitou legislatívou je zákon o cestovných náhradách a Zákonník práce. Ak pri práci využívate so súhlasom zamestnávateľa svoje auto, zamestnávateľ vám uhradí náklady spojené s jeho používaním.

Celý článok >>
Od januára platia nové pravidlá pri cestách

Doterajšia prax bola taká, že existoval jediný zákonný dôvod prerušenia pracovnej cesty – návšteva rodiny. Nové ustanovenie novely zákona o cestovných náhradách, ktorá platí od januára, umožňuje zamestnávateľovi, aby sa so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty dohodol na jej prerušení. „Napríklad zamestnanec chce zostať v mieste výkonu práce na pracovnej ceste napríklad na víkend, alebo tam chce odcestovať skôr. Môže ísť teda o „prerušenie pracovnej cesty v období pred výkonom práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste,“ vysvetľuje Ľuboslava Minková z ministerstva práce. Prerušenie pracovnej cesty, kde je dôvod na strane zamestnanca, je súčasťou cestovného príkazu a zamestnanec počas neho nemá nárok na osobitné cestovné nároky.

Celý článok >>

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
31. december 2025 13:13