Pri stavbe dreveného artikulárneho kostolíka s prvkami škandinávskej architektúry v Hronseku pri Banskej Bystrice nebol použitý jediný kovový klinec. Dodnes je slovenskou raritou. Pred takmer 300 rokmi ho na objednávku slovenských evanjelikov postavili škandinávski majstri tesári.
V roku 1681 za cisára Leopolda 1. zasadal v Šoporni sejm, na ktorom protihabsburská opozícia na čele s kežmarským grófom Imrichom Thekölim donútila cisára ku kompromisu. Išlo o povolenie na výstavbu kostola pre evanjelikov. Luteráni však museli splniť niekoľko podmienok vrchnosti. Chrám musel byť postavený do jedného roka, z dreva, bez veže, vchod do kostola nemohol byť z hlavnej cesty a pri jeho stavbe nesmeli remeselníci použiť ani jediný kovový klinec.
Princ môže ľutovať
"Kurucké povstanie zapríčinilo, že stavba kostolíka sa nezačala hneď po jeho odklepnutí. Až o polstoročie neskôr na stavbu chrámu vybrali úradníci ostrov na Hrone. Kostol začali stavať 23. októbra 1726 a o rok neskôr, 31. októbra, na deň pamiatky Lutherovej reformácie, bol, chvalabohu, vysvätený," hovorí dôchodkyňa Júlia Kollárová, ako by sa začala história tohto jedinečného kostola písať pred niekoľkými rokmi.
Júlia Kollárová je dobrovoľná sprievodkyňa v kostole už desať rokov a históriu chrámu pozná ako otčenáš.
"Naša pani farárka sa už nestačila venovať návštevám, jedného dňa mi vložila do rúk kľúče a odvtedy vodím návštevy ja," hovorí. Za spomínané roky previedla kostolíkom tisíce ľudí z celého sveta.
"Najviac ich chodí z Francúzska, Holandska, Belgicka a, samozrejme, Fíni, Nóri a Dáni, kostolík totiž stojí vďaka ich tesárskym majstrom."
Kostolík mal údajne navštíviť anglický princ Charles. "Je to fáma, chystal sa prezrieť si ho, ale potom si to asi rozmyslel," reaguje Kollárová. "Môže však ľutovať, že nevidel náš kostolík, organ z roku 1764 vyrobil banskobystrický majster Martin Podkonický, šesť oltárnych obrazov a ,amfiteáter` pre vyše tisíc veriacich na chóre," hovorí.
Obracajú sa v hroboch
Drevený chrám v sobotu praská vo švíkoch. Evanjelická farárka Anna Jakušová v kostole zosobáši niekedy aj štyri snúbenecké páry. Traduje sa, že nával je tu od čias, keď v kostolíku vstúpil do stavu manželského Andrej Braxatoris Sládkovič s Antóniou Júliou Sekovičovou.
Bezmála tristoročný kostolík však už nutne potrebuje opravu.
"Nie sú peniaze," rozpačito krúti hlavou Júlia Kollárová.
Tesárski majstri, ktorí kostolík stavali, sa teraz obracajú v hrobe. Niektoré šindle na chráme sú totiž pripevnené železnými klincami.
"Pomáhame si, ako vieme," reaguje sprievodkyňa. "Pamiatkový úrad v Banskej Bystrici síce hovorí, ako je všetko nutné opravovať pôvodným spôsobom, ale kde na to máme vziať peniaze, to už nehovorí," tvrdí. Ak by na kostolíku nepribili šindle, pršalo by doň a vzal by skazu.
Zdá sa však, že v Hronseku predsa len svitá ich divu na lepšie časy. Pamiatku chcú zapísať do zoznamu pamiatok UNESCO. V nasledujúcich dňoch bude o tom rozhodovať 21-členná medzinárodná komisia. Veľký záujem o to majú práve škandinávske krajiny.