Najrozsiahlejším developerským projektom v Európe je Moskva City. Na 60-hektárovom pozemku, kde niekoľko spoločností buduje dovedna 15 mrakodrapov, sa už začína týčiť najnovšia dominanta Moskvy Veža federácie. Stavia ju spoločnosť Miramax Group. Vežu dokončia tento rok a má impozantné rozmery -- výšku 448 metrov a vyhliadkovú terasu na úrovni 340 metrov. Tá prekoná i vyhliadkovú reštauráciu Ostankinskej televíznej veže, ktorá je už niekoľko rokov zatvorená.
Vo veži budú najmä kancelárske a obytné priestory a hotel. Kancelárske priestory si prenajali alebo vykúpili prevažne ruské "blue chips". Rekord vytvoril Vneštorgbank, keď kúpil hneď 30 poschodí.
Mirax Group pôsobil najprv v Petrohrade, od roku 2000 sa sústreďuje na Moskvu, kde realizuje miliardové stavby.
V akých mestách máte najdôležitejšie projekty?
-- Väčšinu v Moskve. Výnimkou je Miramax Plaza Ukrajina, kde ide o 170 metrov vysoké bizniscentrum s nákladmi na projekt asi 300 miliónov dolárov. Nájomníci by sa mali nasťahovať o 2 -- 3 roky. Z moskovských projektov je to Veža federácie s nákladmi do jednej miliardy dolárov. Investované peniaze sa nám už vrátili, hoci sme ešte pár mesiacov pred zavŕšením stavebných prác. Ďalším projektom je Miramax Plaza v Moskve, Kutuzovská Riviéra, Miramax Park. Robíme aj projekty Fili-Davydkovo a Fili-Krovľa, pri ktorých ide o prenesenie fabrík mimo mesta.
Ako to všetko financujete?
-- Začínali sme s obytnými domami, ktoré nie sú veľmi nákladné. Na začiatku sme investovali svoje zdroje. Tie sa nám však rýchlo vracali v podobe tržieb za predaj bytov. Podobné je to i s niektorými bizniscentrami.
Kto sú vaši architekti?
-- Snažíme sa vyberať najlepších z najlepších. Všetko, čo robíme dnes, je zajtra už včera. My chceme spolu s našimi architektmi pozrieť do budúcnosti, aby naše objekty zajtra morálne nezastarali. Preto radi spolupracujeme s tými, ktorí sú pripravení brať do úvahy naše nápady. Projekt Veže federácie sme vyberali z 90 návrhov. Obytný komplex Fili-Krovľa nám robí svetoznáma japonská architektonická kancelária Kikutake Architecs, ktorú vedie Kionori Kikutake. Najzaujímavejším prvkom budú visiace záhrady. Hlavnou myšlienkou je symbióza betónu a zelene. Okrem toho spolupracujeme s najlepšími ruskými architektmi ako Sergejom Čobanom či Sergejom Kiseľovom.
Väčšina developerov si vyberá stavebné firmy z tureckých alebo západných spoločností. S kým spolupracujete vy?
-- Až na Vežu federácie všade len s ruskými stavebnými podnikmi. Máme zoznam asi 20 spoločností. My zabezpečujeme organizáciu, oni stavajú. Okrem veže nie je v projektoch nič vysokotechnologické, čo by nedokázali zvládnuť ruské firmy. Nie sme o nič horší ako Strabag alebo Hochtief. Máme rovnako dobrý systém riadenia, manažment kvality, organizáciu tendrov, finančný manažment, riadenie zmluvných vzťahov či logistiku. Naše zastrešenie je 4- až 5-krát lacnejšie ako v prípade západných spoločností. My inkasujeme 4,5 percenta až päť percent z ceny stavebných prác. Hochtief alebo Strabag 12 a niekedy až 25 percent. Ale výnimkou je veža. Tam nám pracujú najväčšie svetové spoločnosti so skúsenosťami vo výstavbe mrakodrapov. Najali sme Turner, Thorton Tomasetti, Ant Yapi i Čínsku štátnu inžiniersko-stavebnú spoločnosť.
Mohli by nejaké ekonomické či politické riziká zabrzdiť vaše projekty?
-- Zatiaľ žiadne nevidíme. Trh rastie. Nie tak rýchlo ako pred dvoma rokmi, no rastie. Nemáme ani jeden projekt, ktorý by nebol vysokorentabilný.
Ako rýchlo sa vám vracia investovaný kapitál?
-- Rentabilita je podstatne vyššia, ako je to pri iných podobných projektoch v Moskve. Investície do veže sa nám už vrátili, hoci jej stavba sa ešte neskončila. Investície do Mirax Plaza, ktorého stavbu ukončíme až v roku 2010, sa tiež už čiastočne vrátili. Investujeme do vysokokvalitných projektov, ktoré majú krátku lehotu návratnosti a sú vysokoziskové.
Veľkým problémom je doprava. Ako ju budete riešiť?
-- Asi podobne ako v Londýne alebo New Yorku. Mal by sa obmedziť vjazd áut do lokality. Aj cena za parkovanie bude vysoká a človek si rozmyslí, či má zmysel prísť autom alebo, naopak, lacnejšie a rýchlejšie metrom. Veža nebude mať v podzemí parkoviská, ale pred objektom bude 1 400 miest a taktiež v susedných objektoch.
Ako vidíte budúcnosť infraštruktúry biznis centier v Moskve?
-- Mesto zakázalo výstavbu biznis centier v centrálnom administratívnom okruhu. Predpokladám, že sa výstavba presunie do oblasti Tretieho dopravného okruhu. Máme tam niekoľko globálnych projektov. Prvým je prekrytie Kyjevskej železnice, čím sa vytvorí milión štvorcových metrov plôch. Zatiaľ je to v štádiu plánovania. Podobne môžeme prekryť aj Leningradskú a Bieloruskú železnicu. Do týchto oblastí sa môžu presťahovať moskovské kancelárske priestory. Ďalším variantom môže byť odchod bizniscentier zo stredu mesta na okraj. Prvý taký projekt sa už realizuje na západe Moskvy v Krasnogorsku, kde postavili výstavné centrum, obytné komplexy a teraz stavajú kancelárske priestory. Druhý projekt ohlásilo letisko Domodedovo. Popri nákupnom centre a hoteli by tam mal vyrásť aj komplex bizniscentier.