Niekedy je nepresnosť vedenia evidencie podnikateľovi na škodu, pretože sa mu môže stať, že poskytne (omylom) alebo prijme platbu, ktorá je vlastne bezdôvodným obohatením a o nápravu sa musí domáhať na súde. Spor vzniknutý medzi podnikateľmi z ústne uzatvorenej nepomenovanej zmluvy (tzv. inominátneho kontraktu) a následného bezdôvodného obohatenia jednej zo strán záväzkového vzťahu. V rámci jednej zo zásad, na ktorých spočíva Občiansky súdny poriadok (O. s. p.), a to predvídateľnosti a verejnosti súdnych rozhodnutí, bude v nasledujúcom texte uverejnené stručné opísanie sporu medzi podnikateľmi, vzniknutom z ústne uzatvorenej nepomenovanej zmluvy a následného bezdôvodného obohatenia jednej zo strán, ktorý nakoniec riešil až súd. Máte možnosť vidieť, ako komplikovane a zložito sa v konaní pred súdom preukazujú skutočnosti, ktoré môžu vzniknúť pri omyle, resp. chybe v evidencii podnikateľov.
Okresný súd rozhodol vo veci tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 30 000 Sk s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne od 1. 3. 1997 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1 200 Sk, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Účastníci konania mali medzi sebou ústnou formou uzavretú nepomenovanú zmluvu, ktorej predmetom bola odporcom realizovaná povinnosť likvidácie stavebného odpadu z areálu Stará Prievozská v Bratislave, v prospech odporcu. Odporca toto vykonal dňa 5. 12. 1996, na základe čoho vystavil navrhovateľovi faktúru na sumu 100 000 Sk ako cenu za realizáciu svojej zmluvnej povinnosti. Navrhovateľ mu túto sumu uhradil dvakrát, a to dňa 1. 1. 1996 zo svojich účtov vedených vo VUB a. s., a IRB, a. s. Navrhovateľ žiadal odporcu o vrátenie duplicitnej platby, čo odporca uznal a navrhovateľovi vrátil sumu 10 000 Sk dňa 13. 5. 1997 a sumu 60 000 Sk dňa 5. 6. 1997. Zostávajúcu časť duplicitnej platby navrhovateľa odporca navrhovateľovi nezaplatil i napriek výzve odporcu zo dňa 9. 12. 1999. Navrhovateľ žiadal v tejto výzve (a zároveň i v návrhu na začatie konania) zaplatenie sumy 30 000 Sk.
Počas konania sa súd na základe daného skutkového stavu ustálil na tomto riešení uvedeného sporu:
* Na základe uvedeného skutkového stavu a príslušných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že odporca nekonal dobromyseľne, pretože navrhovateľ ho žiadal listami zo dňa 14. 2. 1997 a 9. 12. 1999, aby mu vrátil sumu 30 000 Sk ako zostatok sumy vyplatenej na základe omylu (duplicitnej platby navrhovateľa) a odporca na tieto výzvy navrhovateľa nereagoval. Odporca sa prijatím duplicitnej platby od navrhovateľa bezdôvodne obohatil, pretože toto prijatie duplicitnej platby bolo získaním majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, čo podporuje aj fakt, že odporca vrátil navrhovateľovi časť tejto duplicitnej platby v hodnote 70 000 Sk. V zostávajúcej časti, ktorú odporca navrhovateľovi nevrátil, sa odporca bezdôvodne obohatil práve o túto nevrátenú sumu (30 000 Sk).
* Ďalej súd v danej veci rozhodol, keďže neboli medzi účastníkmi dohodnuté úroky z omeškania (ich výška, splatnosť, atď.), že navrhovateľ má na úroky z omeškania nárok ako na úžitky z predmetu bezdôvodného obohatenia odporcu, že odporca je povinný z predmetu bezdôvodného obohatenia (žalovaná suma 30 000 Sk) zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 18 % (strednodobé ročné úroky vo VÚB sa pohybovali dňa 9. 3. 1997, čo je prvý deň, keď sa odporca dostal do omeškania s vrátením dlžnej sumy, v rozmedzí od 14,0 % do 17,0 % ročne, ktorému výška 18 % ročne, čo je vlastne 17 % ročne zvýšené o 1 % podľa ust. § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka) zodpovedá.
* Súd pri rozhodovaní požil ustanovenia týchto paragrafov: § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (OZ), § 1 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2 OZ, § 269 ods. 2 OZ, 272 ods. 1 OZ, § 365 veta prvá OZ, § 369 ods. 1 OZ, § 502 ods. 1 veta prvá, druhá OZ, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OBZ), § 451 ods. 2 OBZ, § 456 veta prvá OZ, § 458 ods. 1 veta prvá OBZ, § 458 ods. 2 OBZ a § 123 OBZ.
Ako vidno z tohto príkladu zo súdnej praxe, niekedy je nepresnosť vedenia evidencie podnikateľovi na škodu, pretože sa mu môže stať, že poskytne (omylom) alebo prijme platbu, ktorá je vlastne bezdôvodným obohatením a o nápravu sa musí domáhať na súde.