Záhoráci z Unína a Radimova boli odjakživa na nože. Na hodových zábavách si vždy dali navzájom do zubov. Ak si nedali, nebola to poriadna zábava.

Časy sa však zmenili. Chlapi sa už zriedka poharkajú a na sále už nepadajú facky. Ak sa aj strhne šarvátka, organizátori veľmi rýchlo zasiahnu. V Radimove pri Skalici napriek tomu dobré zábavy zostali.
To sú hody!
Okná Kultúrneho domu v Radimove blikajú do podvečernej sviatočnej soboty. Muži v kostolných oblekoch a vynáčené ženy ruka v ruke vchádzajú do miestneho kulturáku. Niekoľko dní predtým ženy obriadili domy, napiekli vychýrené radzimovské trísky -- piškotové zákusky husto posypané makom -- a upiekli kačice. Najstarší a najváženejší muži z Radimova koštovali víno, ktoré sa bude na zábave popíjať.
"Víno koštujú vždy traja -- štyria, aby vybrali to najlepšie," tvrdí 63-ročný poľovník Stanislav Masaryk. Zástupca starostu, tiež poľovník a tiež Masaryk, ibaže Miroslav, dodáva, že víno musí byť lahodné, ani sladké, ani kyslé, také akurát, aby muži mohli pokračovať v jeho pití aj na druhý deň a nemali kocovinu. Radimovské hody totiž trvajú štyri dni, domáci si nimi uctievajú patrónku kostola svätú Helenu. Stanislav Masaryk mladší, predseda miestnych poľovníkov, ktorí hodovú zábavu zorganizovali, nalieva do decových pohárikov na koštovku domácu zmesku -- veltlín zelený a rizling vlašský a pýta sa na jeho kvalitu. Masarykovci váľajú víno na jazyku, skúšajú jeho chuť a chvália. Sobotňajšia zábava sa teda môže začať.
Plná sála Masarykovcov
Na voľajakého Masaryka narazíte celkom určite v Radimove na každom kroku. V neďalekých Kopčanoch sa totiž narodil Tomáš Garrigue Masaryk, a keďže v záhorskej vieske nemali matriku, rodičia ho zapísali na matrike v Hodoníne.
"Možno sme všetci zo spoločného kmeňa, však my sme tu všetci žili svorne," žartuje Jozef Masaryk.
V tom okamihu Ladislav Svodoba, trumpetista a kapelník moravskej skupiny Žadovjaci zo Žadovíc -- odštartoval z pódia hudobný maratón. Skupinu zabezpečili Stanislav Masaryk ešte pred rokom, patrí medzi najvychýrenejšie dychovky na oboch brehoch rieky Moravy.
Palinko z Holíča, ktorý je v Radimove ako doma, sa postavil pred kapelu, zdvihol ruky a začal dirigovať muziku z tanečného parketu. Po tvári mu cícerkom tiekol pot, no vytrvalo mával rukami až do skorého rána. Zaspal ráno pri najstaršom Masarykovi, ktorý vyberal vstupné (100 korún na osobu, dôchodcovia o polovicu menej) a snívalo sa mu, že je doma v Holíči....
Tombola
Prvé páry krúžia po parkete, míňajú sa prvé litre znamenitého vína.
"Mladí nevedia tancovať, ale vybúrili sa včera na diskotéke," hovorí najstarší Masaryk. Pred polnocou je v sále asi 150 ľudí. Masaryk si povzdychol. Za jeho mladých čias bolo pod vŕbami, kde sa usporadúvali vtedy hodové zábavy, aj 500 ľudí. Ešte dobre, že si ľudia kúpili asi 700 lístkov do bohatej tomboly. Cien je 90, prvá je srnec, len ho ešte nestačili zastreliť. Radimovčania však nekupujú tombolové lístky pre výhru, ale skôr preto, že chcú pomôcť poľovníkom. Na dedine, kde sa každý s každým pozná, je vzájomná podpora samozrejmá. A v Radimove sú všetci ako jedna rodina.
Záhorský čardáš
Po polnoci tancujú rozjarení chlapi z Radimova radzimovský čardáš. Ženy si posadajú k stolom a obdivne sledujú tanečníkov.
"Tento čardáš sa tancuje len v Radimove," hrdo hovorí ktorýsi Masaryk. Chlapi sa postavia do polkruhu, držia sa okolo ramien, hádžu peniaze do klobúka na zemi, z času na čas niektorý vyskočí, v "lufce" zacifruje nohami i rukami, zopár tanečníkov pritom ladne krúži dokolečka, krepčia. A spievajú svoju zamilovanú Radzimovské bariny. Túto pieseň zložil inštalatér Radimovčan Jozef Juriga a nejednému tanečníkovi pri jej nôte vypadne z oka slza dojatia. Bez záhorského čardáša a pesničky sa žiadna zábava nezaobíde.
Litr na hlavu a více
Ruch na tanečnom parkete neustáva. Nadránom sú už chlapi i ženy spotení od tancovania do poslednej nitky, muzikanti hrajú takmer v jednom kuse a Palinko z Holíča neustále sediacich pozýva na parket. Medzitým sa, samozrejme, vypilo more znamenitého radimovského vína.
"Tak liter na hlavu," hovorí Stanislav Masaryk. Jozef Masaryk však mieni. "Není hlava ako hlava, nékdo vypije i víc."
Muži pijú na radimovských hodoch víno, ženy zase tvrdý alkohol. Tak je to v Radimove vraj už roky. Slivovica, aj keď je Radimov preslávený destilátmi v celej Európe, sa na zábave nepije. Miestny krčmár a pokladník poľovníkov nadránom vysvetľuje.
"Mohli by sme dostať od financov pokutu." Tí chodia na záhorské veselice neohlásení a dávajú pokutu, od ktorej sa potom organizátorom motá v hlave viac ako od vychýrenej slivovice.
Paľo Pštrusanský k tomu smutno dodáva. "Zábava je dobrá, ale na výstave destilátov je veselšie"...
Na rozlúčku hovorí Stanislav Masaryk, že najlepšie hody ich ešte len čakajú v pondelok. Bude sa hrať futbal horný koniec proti dolnému a popoludní budú chlapi chodiť po vínnych skliepkoch koštovať víno, zajedať klobáskami, syrovými a makovými koláčmi a po celej dedine sa bude ozývať ich národná Radzimovské bariny. Pochôdzky sa začínajú, ako inak, u Masarykovcov a končia u Masarykovcov...
Vizitka
Kde: Radimov pri Skalice
Hudba: Krojovaná dychovka Žadovjaci zo Žadoviac na Morave
Učinkujú: Dobrí ľudia z Radimova a chalupári z Bratislavy