Kanaďania v Kremnici objavujú aj nové ložiská zlata

"Teraz v podstate stojíme na dvadsiatich tonách zlata," rozpaží ruky Boris Bartalský a naznačí smer priebehu kremnických zlatonosných žíl. Koncom šesťdesiatych rokov ich osud nezvratne spečatili dve vládne uznesenia. Dnes tu rastú vyše tridsaťročné stromy. Kto mal vtedy vedieť, že pre likvidáciu - ktorá náš štát stála, mimochodom, okolo 40 miliónov socialistických korún - si budú vtedajší súdruhovia o desať rokov búchať hlavu o stenu, pretože cena zlata sa zanedlho vyškriabala na neuveriteľných 800 dolárov za uncu?

Jedna povesť hovorí, že lovec, prichádzajúci z juhu od Šášova do kremnických hôr, zastrelil na úbočí vrchu Volle Henne jarabicu. Keď ju čistil, našiel v jej hrvole štyri zrnká zlata. Táto povesť údajne pochádza až z 18. storočia, takže nehovorí o začiatku ťažby zlata v Kremnici, ale skôr o jeho neustálom objavovaní. "Aj dnes, na začiatku 21. storočia, sme našli svoju jarabicu a do Kremnice sa takmer po tridsaťročnej prestávke vracajú noví prospektori s jediným cieľom - obnoviť ťažbu zlata," píše sa v knihe Zlato na Slovensku. Škoda len, že noví prospektori opäť neprichádzajú ani z jedného zo slovenských miest, ale až z Kanady.

Kanaďania
"Skepsa okolo dobývania kovov je na Slovensku naďalej obrovská, pretože útlm rudného baníctva stále pokračuje," hovorí geológ a výkonný riaditeľ spoločnosti Kremnica Gold Boris Bartalský. "Prvá skupina Kanaďanov prišla do Kremnice už v roku 1995," rozpráva. (Zaujímavé je, že medzi nimi boli aj kanadskí Slováci - dokonca rodák z Kremnice, ktorí do Kanady emigrovali ešte v 60. rokoch.) A tak sa chýr o malebnom "zlatom" meste dostal až do krajiny, kde Slovensko vzbudzuje skôr veľké otázniky než obdiv. "Kanaďania začali prieskum v rôznych slovenských lokalitách - v Pukanci, Banskej Štiavnici, na východnom Slovensku i tu, v Kremnici. Zároveň rozbehli niektoré projekty v Rakúsku a Grécku, ale slovenský vyzeral najperspektívnejšie, takže nakoniec ostali tu," rozpráva Boris Bartalský. V roku 1997 došlo v dôsledku ekonomických zmien k výraznému poklesu cien zlata, pričom situácia sa nezlepšila ani počas nasledujúcich rokov. Zlom nastal až v roku 2003, keď zvýšenie na 350 dolárov za jednu uncu zlata (čo je 31,1 g) priviedlo do Kremnice ďalšiu kanadskú spoločnosť - Tournigan Gold Corporation. "Tá odkúpila spoločnosť Kremnicu Gold," vysvetľuje aktuálnu situáciu geológ. A nielen to. Kanaďania totiž majú okrem ambície rozšíriť a ťažiť zásoby na pôvodnom ložisku Kremnica, aj ambíciu nájsť úplne nové ložiská. "Kanaďania investujú, my im poskytujeme informácie, na základe ktorých sa potom rozhodnú. Či je ich rozhodnutie vždy správne, ukáže čas. Je však veľa vecí, čo by som robil inak," uzatvára geológ Bartalský.

Prieskum na Čertovom vrchu
Terénne vozidlo sa šplhá skoro v 90-stupňovom uhle po zablatenej lesnej ceste na pahorok jedného z kremnických vŕškov - Čertov vrch. Pod ním by sa podľa odborníkov mohlo nachádzať ďalšie ložisko zlata. Ak si však niekto predstavuje zlaté nugaty, známe z mexických i amerických béčkových westernov, váľajúce sa okrem indiánskych pokladov aj niekde v lomoch v Kremnice, je na veľkom omyle. Pravda je taká, že vyše 80 percent zlata sa vyskytuje vo forme submikroskopických zlatiniek v kremeni (najmenšie majú veľkosť 0,005 až 0,015 mm, najväčšie 1 mm!).
"V geológii sa vždy postupuje od známeho k neznámemu. Tento rok sa už vŕtalo na ložisku Kremnické bane, v okolí štôlne Vratislav a pred dvoma týždňami sa začala aj druhá prieskumná etapa potenciálnych oblastí tu, na Čertovom vrchu." Zlatú horúčku či iné vzrušenie z ligotavého pokladu, ktorý nedával spávať ani zlatokopom na Aljaške, Boris Bartalský vraj necíti. "Geológa, ktorý tieto vrty navrhuje, skôr vzrušuje to, či sa jeho myšlienka potvrdí alebo nie. Takýto, na prvý pohľad malý vrt, stojí totiž až niekoľko miliónov korún! A, bohužiaľ, vždy sa dá seknúť. Je síce overený teoretický model, v ktorom zóna zlata býva zvyčajne pod anomáliami ortuti, antimónu a arzénu, ale... Našťastie, toto je geologický prieskum v prvej etape. Nikoho nebudú vešať, ani v prípade negatívnych výsledkov," hovorí s úsmevom. "Väčším problémom by bolo, keby geológ neodhadol, ako pokračuje už zlatá žila v známom kremnickom ložisku," dodáva vzápätí.

Povolanie: vrtmajster
"Túto prácu robím už dvadsať rokov," hovorí sympatický František Hanulák s neprepočuteľne znejúcim povolaním - vrtmajster. "Za bývalého režimu sme pracovali na turnusy, čo bolo výhodnejšie. Dnes to závisí od objednávok - raz je roboty viac, inokedy menej," rozpráva a pokračuje v "obsluhovaní" vrtnej súpravy. Ním sa získava vzorka horniny, ktorá sa potom preskúma. Kedysi sa podľa "kráčajúcej encyklopédie" kremnického ložiska - ako nazval odborného asistenta Olivera Finku Boris Bartalský - zlato dolovalo želiezkom, do ktorého sa búšilo kladivom. "Hornina sa potom rozbíjala odrážaním kúska po kúsku, pričom sa vytvárali chodby, tzv. kresanice. Za jeden rok sa zlatokopovia posúvali približne o 20 metrov," rozpráva pán Finka. "Väčšinou začínali pri východe žily, pri povrchu, potom postupovali smerom do hĺbky a keď nemohli ísť zhora, spravili šachty (boli zvislé a mali obdĺžnikový tvar) alebo štôlne (boli vodorovné s lichobežníkovým tvarom). Bola to však namáhavá práca, ktorá sa dedila z pokolenia na pokolenie. Zlatokopovia sa zvyčajne dožívali len 40 až 45 rokov." A ako dokázali bez chemického rozboru rozlíšiť, ktorá žila je dobrá a ktorá nie? "To by som aj ja sám rád vedel. Nikde v spisoch sa to nespomína," s badateľnou ľútosťou v hlase odpovedá pán Finka.
Okrem súčasných vrtov je Čertov vrch obsiaty aj jamami a dierami najrôznejšej hĺbky a veľkosti. Šťastenu tu totiž pokúšali dobrodruhovia od pradávna. "Ide o štyristo-, päťstoročné jamy. Kedysi zlatokopovia pri prieskume nešli do hĺbky, pretože nemali potrebné technológie a prevažne kutali len na povrchu," vysvetľuje Boris Bartalský.

Zlato a moc
Zlato sa oddávna spájalo nielen s mocou, ale aj s túžbou po moci a jej následnými lúpežami a nepokojmi. Boris Finka: "Nepokojov tu určite bolo dosť, pretože bane boli zaujímavé pre každého panovníka. Najmä ako zdroj príjmov na vedenie vojen. Na druhej strane, tu banské povstania nemali až takú odozvu ako v Banskej Štiavnici, ktorá bola predsa len väčším producentom striebra a olova." Aj samotní baníci mávali dlhé prsty. Napríklad v knihe Zlato na Slovensku sa spomína rok 1571, keď boli dvaja baníci pracujúci na šachte Mühl odsúdení na smrť, pretože v bani ukradli zlato. Ortieľ smrti bol vynesený aj nad zlatokopom, ktorý v roku 1680 ukradol a predal zlato. Oveľa "lepšie" dopadol dozorca stupovej úpravne za to, že si pred účastinármi banskej spoločnosti vôbec dovolil zobrať zlato do ruky!
Ďalšia zo starších legiend rozpráva, že v roku 1443, keď kremnickí baníci fárali na Turičnú stredu, v deň veľkého sviatku, postihol ich veľký boží trest - zemetrasenie. Zavaliť malo až 450 baníkov. "Legendy treba udržovať, pretože si ich človek zapamätá skôr ako skutočnosť. Tá je oveľa zložitejšia," pokračuje v rozprávaní Oliver Finka. "O spomínanom zemetrasení je jediný zápis v kódexe z 15. storočia. Neuvádza obete na ľudských životoch, len škody na budovách. V iných listinách sa na margo zemetrasenia píše, že v Lubči spadol kostol, v Prievidzi bolo 30 mŕtvych... Navyše, Kremnica mala v tom čase významné postavenie, pretože bola sídlom komorského grófa a bola hlavným mestom siedmich banských miest. Čiže, keď nad tým tak uvažujem, nebola to až taká dôležitá udalosť a určite pri nej nezahynulo 450 ľudí," uvádza udalosti na pravú mieru Oliver Finka.

Milionári či ďalší sklamaní?
Výsledky o tom, či je alebo nie je vo vrtoch na Čertovom vrchu zlato, budú známe do troch týždňov. "Potom sa bude vedieť, či sa naplnia predpoklady alebo nie. Často sa potvrdí mineralizácia, ale nie v ekonomickej koncentrácii, čo je v podstate to isté," tvrdí geológ Bartalský.
"V kremnickom ložisku je celkovo odhadovaných približne desať miliónov ton rudy s kovnatosťou dva gramy zlata na tonu. Samozrejme, nie všetky zásoby sú ťažiteľné kvôli ekonomickej efektívnosti ťažby." Inými slovami, isté je, že v Kremnici sa zlato nachádza, len náklady na jeho ťažbu by mohli byť vyššie ako je samotná hodnota zásob zlata. Keď sa všetky pozitívne predpoklady naplnia a schváli sa štúdia životného prostredia i otvárka bane, ťažiť by sa malo začať najskôr v roku 2008," uzatvára geológ Bartalský.

---

Kremnická zlatá história
S tisícročnou históriou kremnického baníctva je späté nielen obdobie bohatej a intenzívnej ťažby zlata a striebra a konjunktúry, ale aj obdobie útlmu. Začiatky banskej činnosti sa podľa publikácie Zlato na Slovensku datujú do 8. storočia. Prvé zlatinky sa pravdepodobne našli v náplavoch koryta potoka Rudnica. V povesti o baníctve v Kremnici sa uvádza, že saskí osídlenci prišli z nemeckého Harzu do Kremnice v roku 1008. Postup baníkov boli totiž od západu na východ a keď dobyli ložiská v Nemecku, sťahovali sa inde. Svetovú históriu však začal písať až kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1328, keď osade Cremnychbana udelil mestské, banícke a mincovnícke výsady.
V 12. a 13. storočí všetka pôda v Uhorsku patrila kráľovi a ten ju za zásluhy venoval svojim verným služobníkom. Ak sa však na pozemku feudála objavilo zlato, kráľ si ho privlastnil a pôvodnému majiteľovi dal iný pozemok. Feudáli preto baníkov-zlatokopov zo svojich majetkov vyháňali a nález rudy zatajovali. Systém zmenil až spomínaný Róbert z Anjou, ktorý sa rozhodol, že ak sa na majetku feudála začalo dolovať zlato a striebro, dostal tretinu z povinnej urbury, teda dane. Vďaka prísnemu vývozu zlata sa Uhorsko v tom období stalo najbohatšou krajinou na drahé kovy.
Zvesť o kremnickom zlate sa rýchle rozširovala - v meste vzniká mincovňa, ktorá podľa vzoru florentského dukátu začína raziť svetoznáme kremnické dukáty. Po období rozmachu v 14. a 15. storočí dochádza k stagnácii. Na úpadku sa v nasledujúcich rokoch podpísali aj bansko-geologické problémy, vysoké dane, vojny, požiare i povstania. Prioritu prebrali stredoslovenské bane na meď. K istej prosperite došlo až v 18. storočí.
Ceny zlata, vojny a hospodárske krízy v 20. storočí neprospeli kremnickému baníctvu. Napriek tomu, že existoval len jeden majiteľ - československý štát. Kým v minulosti sa ťažba prísne sledovala, za socializmu nebola systematická. Baníci však vedeli, kde sa zlaté žily nachádzajú a v prípade potreby splnenia plánu išli a takúto rudu vybrali.