Rozhodnutie Bruselu, aby sa "krivé" ovocie a zelenina vrátili na pulty obchodov, zeleninári neprivítali. "Bude sa k nám voziť nekvalitná zelenina, ktorá sa bežne nedostala do predaja," povedal predseda Zeleninárskej únie Čiech a Moravy Jaroslav Zeman. Normy zostanú zachované okrem iného pre jablká, jahody a paradajky. Ale aj v ich prípade budú môcť členské štáty povoliť ich predaj, hoci im plodiny nebudú vyhovovať. Budú sa však musieť označiť tak, aby ich bolo možné rozoznať od produktov kategórií extra, prvej a druhej akosti.
Normy kvality začali obchodníci s ovocím a zeleninou používať v Európe už skôr. Uľahčili im obchodovanie. V roku 1954 vznikla Pracovná skupina WP7 na úrovni Európskej hospodárskej komisie OSN, pričom sa národné normy jednotlivých štátov harmonizovali na medzinárodnej úrovni. Československo bolo jedným z prvých štátov, ktoré podpísali Ženevský protokol -- dohodu o používaní noriem kvality na úrovni dovozu a vývozu.
"Normy neboli a ani nie sú určené pre konečného spotrebiteľa. Slúžia ako jednotný obchodný jazyk pre pestovateľov a obchodníkov s ovocím a zeleninou v rámci medzinárodného obchodu na uľahčenie obchodných postupov. Ich používaním na medzinárodnej úrovni sa vytvorili transparentné podmienky a jasné pravidlá," hovorí Milan Matuš zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Pripomína, že Európska únia len prevzala medzinárodné normy do svojich predpisov. U nás boli povinné pre všetkých účastníkov trhu s ovocím a zeleninou už od 50. rokov minulého storočia v rámci Československa. Po vzniku samostatného Slovenska ich nahradili slovenské technické normy a neskôr Potravinársky kódex. Od roku 2004 ich síce nahradili nariadenia Európskej únie, tie však prevzali predtým uplatňované normy.