30.06.2008, 00:00

Konverzia sa začala pred Havlom

Konverzia zbrojárskeho priemyslu na Slovensku v rokoch 1994 až 1998 sa dotkla státisícov rodín. Len Závody ťažkého strojárstva zamestnávali 85-tisíc ľudí. Mnohí z nich si museli hľadať uplatnenie v zahraničí. Strojárska výroba vtedy klesla až na 30 percent predchádzajúcej produkcie. Príčinou úpadku však nebolo rozhodnutie prezidenta Václava Havla zastaviť výrobu tankov na Slovensku, ako sa to často zjednodušene tvrdí. Zastavenie neefektívnej časti výroby zbraní navrhovali riaditelia slovenských zbrojoviek ešte pred rokom 1989.

Hľadanie nového smeru
Jedným z najpovolanejších mužov nášho priemyslu, ktorý stál pri konverzii zbrojárskej výroby, ale aj pri hľadaní nových programov, bol dlhoročný riaditeľ ZŤS Martin, neskôr zmocnenec vlády pre konverziu v automobilovom priemysle a námestník ministra Jozef Uhrík. "Slovenské strojárstvo vzhľadom na to, že sa výrazne podieľalo na špeciálnej výrobe, muselo niekoľkokrát zásadne meniť štruktúru. Konkrétne ZŤS Martin boli viac ako 50 percentami zamerané na špeciálnu techniku. Ale už začiatkom 80. rokov sa jednoznačne potvrdzovalo, že koncepcia, ako bola postavená, je už prežitá, preto sme už v tom období hľadali cestu, aby dosah prudkého obmedzenia zbrojnej výroby nebol príliš dramatický."

Po tankoch potopa?
Už v polovici 70. rokov, keď ZŤS preberala licenciu na tank T-72, prijalo vedenie radikálne rozhodnutie, ktoré im posvätili aj orgány Varšavskej zmluvy -- investície na tento výrobok, ktorý bol 10-násobne zložitejší než tank T-55, nebude Slovensko zabezpečovať samo. Vznikla medzinárodná kooperácia, pričom Martin prvýkrát nevyrábal pre tento tank motory a ani prevodovky. Časť výroby sa presunula do Poľska a ostatných štátov Varšavskej zmluvy.
"Sústredili sme sa na delostreleckú časť zbrane, pretože sme ju považovali za technicky najlepšie vybavenú, z čoho sa zrodila inovácia delostreleckej techniky vo VHS ZŤS Martin vo forme delostreleckej sústavy Dana, predchodkyne Zuzany. Tým bol vlastne založený projekt modernizácie tejto húfnice," dodáva Uhrík. Na zbraň použili nové materiály, ktoré dovoľovali väčšie úsťové rýchlosti, čím sa dosiahlo veľké zvýšenie dostrelu a zlepšenie technickej úrovne.

Húfnica zostala
S týmto produktom v ZŤS dosiahli zníženie prácnosti a zvýšenie podielu nárokov na špeciálnu výrobu. Aj keď objemovo to vo finálnej produkcii predstavovalo vo VHS ZŤS 50 percent, prácnosťou to nepresahovalo ani 25 percent.
"Orientovali sme vtedy investície do všeobecných kapacít, ako do náraďovne v Dubnici, Detve, ZŤS Košice, v Martine s cieľom byť pripravení na prechod na civilný program."
To sa dialo už v rokoch 1974 až 1978. Vtedy sa začala príprava na výrobu motorov Purstuck podľa francúzskej licencie, zadovážila sa licencia na hydrostatické prevody od firmy Sauer z Nemecka, kde sa začala v prvej polovici 70. rokov kooperácia, ktorá postupne vyústila do dnešného fungovania niekoľkých závodov Sauer na Slovensku.

Prepancierovanie na Slovensku
Celá Varšavská zmluva sa koncom 80. rokov pripravovala na "prepancierovanie". Aj v ZŤS si vedenie uvedomovalo, že musí prísť s civilným riešením výroby. Tieto výrobné programy boli orientované na východoeurópske trhy, ale keďže centrálne riadený systém nemohol riešiť všetky problémy, začali sa odbytové ťažkosti. Výroba traktorov sa takmer zastavila, ale o niektoré produkty zo ZŤS, najmä stavebné stroje, bol zo začiatku záujem.
"Martin bol prepojený nielen na výrobu motorov pre špeciál, ale robili sa tam aj motory do stavebných strojov, traktorov, poľnohospodárskej techniky. Detva bola orientovaná na výrobu prevodoviek a iných komponentov, bratislavská ZŤS na výrobu hydraulických valcov spolu so závodom v Dunajskej Strede, Dubnica vyrábala až 75-tisíc hydrostatických prevodov ročne."
Tieto programy boli pripravené ako náhrada za zbrojársku výrobu. Ale v prelomových rokoch 1989 -- 1990 sa kooperačné väzby medzi jednotlivými závodmi popretŕhali. Podľa Uhríka spôsob prechodu na civilnú výrobu prijatý v roku 1989 nebol optimálny, pretože zaťaženie, ktoré tieto organizácie znášali pre odvodové povinnosti zo zisku, ich viedli k postupného útlmu.
"VHS ZŤS bola jednou z najefektívnejších firiem v celom československom strojárstve, vytvárala v tom období viac zisku ako ČKD a Škodovka dohromady, ale odvody tvorili až 99 percent. Takže pokiaľ sa investovalo, museli sa brať 100-percentné úvery. Týmto organizáciám sa v kritickom momente nepomohlo a riešilo sa to až následne v bankách, ale vtedy už boli tieto organizácie zlikvidované."

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.