Poradňa

Novely zákona o dani z príjmov
Pomaly sa blížime k roku 2009, ktorý bude v znamení nielen nášho prechodu na menu euro, ale aj mnohých legislatívnych zmien. Zákona o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.) sa to tiež týka. V súčasnosti je možné z internetu zistiť, že sú v legislatívnom procese dve novely tohto zákona. Jeden z nich bude vydaný v súvislosti so zavedením meny euro (pôjde najmä o prepočty z korún na euro) a druhý je pripravený najmä v nadväznosti na zavedenie tzv. zamestnaneckej prémie. Aké zmeny tento druhý zákon má priniesť?
Predovšetkým ide o zamestnaneckú prémiu, ktorá však bude aktuálna až po skončení roku 2009, takže nás ešte nebude začiatkom budúceho roka tak veľmi zaujímať. Nejdeme polemizovať na túto tému a ani na skutočnosť, že sa v podstate nedá vypočítať podľa navrhovaného teoretického postupu. Ťažko totiž vypočítať predmetnú sumu percentuálnou sadzbou dane (19 %) z rozdielu medzi ročnou nezdaniteľnou sumou základu dane a čiastkovým základom dane z príjmov zo závislej činnosti (ČZD), vypočítaným zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy (z fiktívneho príjmu). Ide o to, že tento ČZD sa počíta ako rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a poistným, ktoré je povinný platiť zamestnanec. A tu je problém. Nie všetky príjmy zo závislej činnosti tvoria vymeriavacie základy na poistenie (napríklad zo sociálneho fondu nie) a nie všetky príjmy zo závislej činnosti sú len z pracovného a služobného pomeru. Napríklad ide aj o príjem na základe obdobného alebo členského vzťahu. Akú výšku poistného odpočítať? Fiktívnych 13,4 percenta? Ak áno, malo to byť v zákone povedané.
Poukážeme teda radšej na ďalšie návrhy.
Pokiaľ ide o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, v zmysle preformulovaného § 38 ods. 1 má dôjsť od budúceho roku k významným zmenám, ktoré nesúvisia len so zavedením zamestnaneckej prémie. Podľa dôvodovej správy sa budú môcť do ročného zúčtovania zahrnúť aj príjmy zo závislej činnosti, z ktorých bola daň vybraná zrážkou (do 5 000 Sk mesačne), čo je iste ústretový krok. Problém je však v tom, že z navrhovaného textu § 38 ods. 1 to tak nevyplýva. Formálne je tu zrejme chybne odvolávka len na príjem zo závislej činnosti, ktorý sa týka zdravotnou poisťovňou vrátených preplatkov na poistnom.
Ďalšou významnou, zrejme nechcenou zmenou je, že boli v tomto ustanovení vypustené posledné dve vety. Z nich v súčasnosti vyplýva, ktorý zamestnávateľ môže vykonať zúčtovanie v prípade, ak zamestnanec nemal u žiadneho z nich podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a ani fakt, že je povinný podať daňové priznanie, ak o zúčtovanie nepožiadal. O týchto skutočnostiach sa v dôvodovej správe nič nehovorí, preto sa domnievam, že ide o formálnu chybu v úvodnom texte bodu 10, ktorý by mal znieť: "V § 38 ods. 1 prvá veta znie" a nie "V § 38 ods. 1 znie". Ak sa toto neupraví, postihne táto zmena mnohých zamestnancov, ktorí si budú musieť podávať daňové priznania, aj keď budú mať len príjmy zo závislej činnosti.
Za kladný prínos možno považovať v rámci tohto zákona novelizovaný zákon o správe daní a poplatkov, v ktorom sa riešia dosť časté prípady, ak zamestnávateľ odmietne zamestnancovi vykonať zúčtovanie, hoci sú na to splnené všetky požadované podmienky. Takýto zamestnávateľ bude pokutovaný (najmenej 16,6 eura za každého odmietnutého zamestnanca).
Vzhľadom na to, že nejde o konečné znenie zákona, uvidíme, aké znenie zákonov nakoniec poslanci schvália.