Hľadanie mimozemského života patrí asi k jednému z najväčších cieľov súčasnej vedy. Problém je v tom, že vedci zatiaľ presne nevedia, čo vlastne majú hľadať. Zatiaľ poznáme iba jeden možný vzor života: ten náš. To však nevylučuje, že inde vo vesmíre nemôže byť založený na úplne odlišných princípoch.

Voda nie je nevyhnutná
Základom pozemského života je uhlík a voda. Atóm uhlíka má mimoriadnu schopnosť viazať na seba iné prvky, predovšetkým vodík, dusík, síru, kyslík, ale i ďalšie, a tak tvoriť obrovské molekuly. Patria medzi ne i DNA kódujúca genetickú informáciu všetkých pozemských organizmov.
Voda v tekutom stave potom vytvára prostredie, v ktorom sa môžu všetky biochemické reakcie odohrávať. "Pozemský život potrebuje vodu, pretože to je jediná kvapalina, ktorá tu je vo veľkom množstve dostupná," tvrdí astrobiológ Dirk Schulze-Makuch z Washington State University v Pullmane. "Na horúcich planétach môže rovnakú úlohu zohrávať oceán kyseliny sírovej, na chladných telesách zasa kvapalný metanol, metán alebo amoniak." S tým súhlasí aj Christopher McKay z NASA Ames Research Center v Kalifornii: "Myslím si, že hypotéza o nevyhnutnosti vody pre existenciu života nemusí byť správna."

Bytosti z fantastických románov
Autori literatúry sci-fi nemajú so životom bez uhlíka a vody žiadne problémy. Arthur C. Clarke mal v obľube tvory zo žeravej plazmy, Herbert G. Wells opísal bytosť skladajúcu sa z kremíka a hliníka, ktorá žila na planéte s oceánmi žeravého železa. Už zosnulý astrobiológ (a tiež spisovateľ) Carl Sagan uvažoval o živočíchoch, ktoré sa vznášajú v atmosfére Jupitera ako obrovské oblaky. Vedcom však musia presvedčivo opísať, ako by taký život na inej báze než uhlíkovej mohol skutočne fungovať. Asi najväčším favoritom, ktorý by mohol prebrať životodarnú rolu uhlíka na iných kozmických telesách, je kremík.
Predstava kremíkovej bytosti nadanej "počítačovou" inteligenciou a tvrdosťou kameňa sa ponúka skoro sama -- a románopisci tú ponuku hojne využívajú. Podľa vedcov však zlúčeniny kremíka sú často menej stabilné než obdobné zlúčeniny uhlíka. "Ak by ste uvažovali o svetoch, kde nie je kyslík a voda, potom by mohol mať kremíkový život oveľa väčšiu šancu," dodáva však William Bains z University of Cambridge.

Život v kvapalnom dusíku
Kremíková biochémia by mohla najlepšie fungovať na planétach, kde je teplota hlboko pod bodom mrazu. Úlohu vody by potom nahradili napríklad kvapalný dusík.
Nedávno sme dokonca spoznali svet, ktorý týmto kritériám presne zodpovedá. Saturnov mesiac Titan skúmaný sondou Cassini má hustú atmosféru s povrchovými teplotami hlboko pod bodom mrazu. Na povrchu sú zjavné známky prítomnosti kvapalín vrátane riečnych korýt a jazier. Onou kvapalinou iste nemôže byť voda, avšak práve niektorá z uvedených látok (napriek tomu vedci nevylučujú, že hlbšie pod povrchom sa môže vyskytovať aj voda v kvapalnom stave).
"Ak je na Titane život, potom jedine taký, ktorý je založený na nejakom -- pre nás -- exotickom princípe," konštatuje profesor Schulze -- Makuch. "Jeho objavenie by nám veľmi pomohlo pri pochopení toho, čo život vlastne je a ako ho hľadať aj inde vo vesmíre."