O tom, že vizitky nemusia mať len klasickú strohú formu, ale môžu atraktívne či vtipne vypovedať o svojom pôvodcovi, dnes pre HN píšu a s komentárom vyberajú príklady -- kreatívec Radovan Grežo a jeho kolega Miro Zaťkuliak.
"Sú dve veci, pri tvorbe ktorých nesmie agentúra klientovi, a predovšetkým jeho generálnemu riaditeľovi, nikdy protirečiť -- vizitky a výročná správa," hovorieval často jeden z bývalých kolegov. Tieto dve veci totiž každý generálny riaditeľ považuje za svoje "dieťa" a prostredníctvom nich sa prezentuje pred tými, na kom mu záleží najviac -- ostatnými generálnymi riaditeľmi vo svojom golfovom klube.
Napriek tomu (alebo vďaka tomu) sa niekedy podarí spraviť vizitky inak než klasickým postupom v štýle -- logo do horného rohu; meno a priezvisko tučným písmom; funkcia pod neho a obyčajne, kde zostane priestor, dáme adresu s telefónnym číslom.
Niekedy si napríklad stačí uvedomiť, že vizitka môže mať aj inú funkciu, nemusí realizovať len povinnú jazdu -- niesť meno a telefónne číslo. Dokonca ani nemusí byť papierová. Len sa treba s ňou trocha pohrať.
Svoje o tom povie aj dizajnér na voľnej nohe Miro Zaťkuliak, ktorého sme prizvali k dnešnej téme.
Radovan Grežo:
Ako by mohla vyzerať vizitka pre obchod so second hand oblečením, ukázali kreatívci zo švédskej agentúry Spenat. Jednoducho vytlačili vizitky, na ktorých bola z jednej strany "preškrtaná" stará vizitka fiktívneho obchodu s elektronikou. Na druhej strane potom potlač v tvare ručného písma uvádzala kontakty ich klienta.
Miro Zaťkuliak:
Toto je môj favorit zo všetkých vizitiek v článku. Veď ako inak by mala vyzerať vizitka pre sekáč, ak nie obnosene? Za takúto úprimnú vizitku by som si hádam u nich niečo aj kúpil.
R. G.:
Predstavte si, že vám kolega, s ktorým sa nemáte práve v láske, nájde na stole pohodenú vizitku akéhosi headhuntera. Asi by ste pekne rýchlo putovali na koberček k šéfovi. Túto ošemetnú situáciu vyriešili elegantne v agentúre Publicis Dialog, Holandsko. Jednoducho pre svojho klienta headhuntera vyrobili menovku z jedlého materiálu a pridali aj inštrukcie, ako ju "prečítať a zjesť".
M. Z.:
V jednej pesničke sa spieva: "Všetko sa dá zjesť" a zjavne je to pravda. Podľa mňa naozaj chutný nápad, ktorý dáva tajnému stretnutiu punc niečoho mimoriadneho a rovnako hovorí, že tento "lovec" je k svojim "obetiam" skutočne diskrétny. Nehovoriac o tom, že po dobrej kávičke môže byť vizitka ako dezert skutočná lahôdka... Dobrú chuť!
R. G.:
V agentúre Struck, USA, si so zadaním vymyslieť vizitky pre klienta zaoberajúceho sa starostlivosťou o trávniky poradili tak, že miesto obyčajného kúska tvrdého papiera spravili vizitku z papierového vrecúška. To potom pekne naplnili semienkami trávy.
M. Z.:
Americkí obchodníci s trávou asi vedia, čo platí na potenciálnych klientov. Najprv na koštovku dobrý model zdarma, a keď je klient spokojný, tak zavolá. Ak už medzitým tú papierovú časť vizitky nepoužil na niečo iné.
R. G.:
Dr. Pramod Niphadkar z indického Bombaja je špecialistom na problémy s pľúcami a dýchacími cestami. Preto mu agentúra Ogilvy&Mather vymyslela vizitku v podobe potlačeného balónika. Ak máte pri jeho nafúknutí ťažkosti, hneď viete, na koho sa obrátiť.
M. Z.:
Toto je celkom fajn, ale vizitiek fungujúcich na podobnom princípe som videl už niekoľko (napríklad naťahovaciu vizitku pre fitness centrum). Ale kedže je Bombaj jedno z najväčších mieste na svete a tým pádom má aj znečistené ovzdušie, určite si pán doktor svojich klientov nájde dostatok.
R. G.:
Určite veľmi drahá bola výroba vizitky, ktorú pre módneho štylistu menom CK Koo pripravili v agentúre DDB Singapur. Vrchný list otočného "vzorkovníka/vizitky" vyrobili z transparentného plastu a na ďalšie listy natlačili rôzne kombinácie nohavíc, sukní, blúzok aj topánok.
M. Z.:
Nápad síce fajn, ale na môj vkus trochu nepraktický. Módny štylista by mal vedieť, že ženy nosia v kabelke množstvo dôležitých vecí a priestor na podobne veľkú vizitku v nej už asi nemajú. Jedine, že by vo svojej novej kolekcii ponúkal aj nové kabelky, rovnako veľké, ale tentokrát aj s praktickou priehradkou na vizitky.