Podľa čl. 53 ústavy Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl však možno odoprieť tomu, kto koná v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon. Národná rada SR sa 20. júna t. r. uzniesla na zákone č. 480 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2003 okrem § 11 ods. 1 písm. a) a § 21 ods. 2, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k Európskym spoločenstvám.
Predmet zákona a vymedzenie pojmov
V prvej časti zákona (čl. 1 § 1 a § 2) zákonodarca ustanovil, že predmetom tohto zákona je
a) upraviť konanie o azyle,
b) ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,
c) ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len "žiadateľ"), azylantov, cudzincov -- pozri § 1 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov,
d) ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu a dočasného útočiska,
e) upraviť integráciu azylantov do spoločnosti,
f) upraviť pobyt v azylových zariadeniach.
V nadväznosti na uvedené na účely tohto zákona sa rozumie "azylom" ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov zakotvených v medzinárodnej zmluve (pozri Dohovor o právnom postavení utečencov -- oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 319/1996 Z. z.) alebo osobitnom predpise (porov. čl. 53 Ústavy SR); "konaním o azyle" konanie o udelenie azylu a konanie o odňatie azylu; "žiadateľom" cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru (pozri zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov -- ďalej len "policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. vyhlási, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky; "azylantom" cudzinec, ktorému bol udelený azyl; "odídencom" cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra SR (ďalej len "ministerstvo") na základe rozhodnutia vlády SR (ďalej len "vláda") poskytlo dočasné útočisko; "bezpečnou krajinou pôvodu" stabilný právny štát s demokratickým zriadením, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej bydliska: 1. v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody (pozri napr. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd -- oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) a zabezpečuje ich dodržiavanie; 2. ktorý jeho občania alebo osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom v tomto štáte vo všeobecnosti neopúšťajú z dôvodov uvedených v § 8 zákona č. 480/2002 Z. z.; 3. ktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a 4. ktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavanie ľudských práv v krajine.
Ďalej na účely tohto zákona sa rozumie "bezpečnou treťou krajinou" stabilný právny štát s demokratickým zriadením, iný ako štát, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti iný štát ako je štát jej bydliska: 1. ak a v ňom cudzinec pred príchodom na územie Slovenskej republiky nachádzal a mal možnosť požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy (pozri Dohovor o právnom postavení utečencov -- oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 319/1996 Z. z., Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd -- oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.); 2. kam môže byť cudzinec vrátený a môže požiadať o ochranu v intenciách citovaných dohovorov pod č. 319/1996 Z. z. a č. 209/1992 Zb. bez toho, aby bol vystavený * prenasledovaniu, * mučeniu * krutému, neľudskému alebo * ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo * trestu a 3. ak nie je štátom, na ktorý sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa § 47 zákona č. 480/2002 Z. z.; 4. ak tento štát zabezpečuje ochranu podľa uvedeného § 47. "Azylovým zariadením" na účely tohto zákona sa rozumie záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitárne centrum. "Záchytným táborom" sa rozumie zariadenie ministerstva, v ktorom sa počas karanténnych opatrení zabezpečuje pobyt žiadateľov pred ich umiestnením v pobytovom tábore, pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska alebo pobyt odídencov pred ich umiestnením v humanitárnom centre. "Pobytovým táborom" sa rozumie zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov. "Prijímacím centrom" je miesto v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa § 3 ods. 2 písm. c). "Humanitárnym centrom" je zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov. Pod pojmom "integračné stredisko" sa rozumie zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov. Pojem "integrácia" zahŕňa proces začleňovania azylantov do spoločnosti. "Karanténnymi opatreniami" sa rozumie dočasná izolácia žiadateľov, cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, alebo odídencov v záchytnom tábore na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie základných zdravotníckych opatrení. "Prenasledovaním" je závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na osobu, ak je
-- vykonávané,
-- podporované, alebo
-- trpené
štátnymi orgánmi v štáte, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo v štáte, v ktorom cudzinec mal bydlisko, ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, alebo ak tento štát nie je schopný zodpovedajúcim spôsobom zabezpečiť ochranu pred takýmto konaním. Pod "bydliskom cudzinca bez štátnej príslušnosti" sa rozumie štát, v ktorom sa pred vstupom na územie Slovenskej republiky dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité osobné vzťahy. Napokon "povereným zamestnancom ministerstva" je zamestnanec, ktorý vykonáva úlohy ministerstva podľa tohto zákona, t. j. zákona č. 480/2002 Z. z.
Konanie o azyle
Problematiku konania o azyle zákonodarca zaradil do druhej časti zákona, ktorá má tri hlavy (§ 3 až 21). V prvej hlave je upravené konanie o udelenie azylu. Podľa § 3 konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením žiadateľa. Príslušným na prijatie vyhlásenia je
a) pri vstupe na územie Slovenskej republiky policajný útvar v mieste hraničného priechodu,
b) po vstupe na územie Slovenskej republiky policajný útvar podľa miesta, kde sa cudzinec zdržiava,
c) ak ide o cudzinca, ktorý sa letecky prepraví na územie Slovenskej republiky a nespĺňa podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v tranzitnom priestore medzinárodného letiska. Ďalší postup je upravený v ods. 3 až 7 § 3, ako aj v § 4 zákona, na ktoré odkazujeme.
V tejto súvislosti treba vedieť, že preprava žiadateľa do záchytného tábora sa môže uskutočniť v sprievode policajta. Po príchode do záchytného tábora ministerstvo vydá cudzincovi staršiemu ako 15 rokov preukaz žiadateľa ako doklad o jeho totožnosti na čas konania o udelenie azylu (ministerstvo v preukaze uvedie aj údaje o deťoch žiadateľa mladších ako 15 rokov, ak sú tiež žiadateľmi). Ministerstvo však vydá preukaz podľa uvedeného i cudzincovi mladšiemu ako 15 rokov, ak ho na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca (porov. § 5 zákona). Otázky súvisiace s pohovorom a doručovaním písomností sú upravené v paragrafoch 6 a 7 zákona. Z dikcie § 8 zákona je zrejmé, že ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Ďalej ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v štáte, ktorého má štátne občianstvo, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Upozorňujeme, že ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa citovaného § 8 zákona (porov. § 9 zákona). Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny je prípustné v intenciách § 10, podľa ktorého napr. ministerstvo udelí azyl manželovi azylanta, ak manželstvo trvá v štáte, ktorý azylant opustil z dôvodov podľa § 8, a azylant s tým vopred písomne súhlasí, slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku a i. Ministerstvo udelí azyl týmto osobám, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému už bol azyl udelený podľa § 8. Zamietnutie žiadosti ako neprípustnej, zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej a neudelenie azylu je premietnuté do úpravy paragrafov 11 až 13 zákona. Druhá hlava prvej časti zákona sa týka zániku azylu. V § 14 sú expresis verbis uvedené dôvody zániku azylu -- "azyl zaniká a) udelením štátneho občianstva Slovenskej republiky azylantovi, b) písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu, c) smrťou azylanta alebo d) jeho odňatím". Písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu zaniká azyl dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu. Konanie o odňatie azylu sa začína na podnet ministerstva a je upravené v § 15 zákona, na ktorý odkazujeme. Tretia hlava prvej časti zákona obsahuje spoločné ustanovenia o konaní o azyle. Týka sa účastníkov konania (§ 16 až 18), zastavenia konania (§ 19), rozhodnutia (§ 20) a preskúmania rozhodnutia (§ 21). Žiada sa uviesť, že účastníkom konania o udelenie azylu je žiadateľ a o odňatie azylu je azylant, s ktorým sa začalo konanie o odňatie azylu. Účastník konania má právo byť počas konania v styku s Úradom vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov. Ak účastník konania neovláda slovenský jazyk, ministerstvo na konanie o azyle prizve tlmočníka. Účastník konania je oprávnený v konaní používať jazyk, v ktorom sa môže dorozumieť. Tu nemožno opomenúť dikciu ods. 2 § 18 zákona, z ktorej vyplýva, že účastník konania si môže na vlastné trovy prizvať na konanie ďalšieho tlmočníka podľa svojho výberu. Rovnako dôležité je tiež ustanovenie § 21, v intenciách ktorého proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu alebo o odňatí azylu možno podať opravný prostriedok na súd (pozri § 250 l Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení) 30 dní od jeho doručenia, pričom podanie opravného prostriedku má odkladný účinok. O preskúmavaní ďalších rozhodnutí súdom dávame do pozornosti ods. 2 až 5 § 21 s tým, že na rozhodovanie o opravnom prostriedku je príslušný krajský súd.
Práva a povinnosti žiadateľov a azylantov
Ide o tretiu časť zákona. Jej prvá hlava (§ 22 a 23) upravuje práva a povinnosti žiadateľov, z ktorých o. i. vyplýva, že žiadateľ je počas konania o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak, ďalej že žiadateľovi sa počas pobytu v záchytnom tábore, pobytovom tábore a prijímacom centre v tranzitnom priestore medzinárodného letiska bezplatne poskytuje ubytovanie, stravovanie alebo stravné a základná zdravotná starostlivosť, ako aj vreckové. Počas pobytu v pobytovom tábore môže žiadateľ navštevovať kurz slovenského jazyka (výdavky s tým spojené uhrádza ministerstvo). Žiadateľ je však povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak, navštevovať kurz slovenského jazyka, ak ide o žiadateľa, na ktorého sa vzťahuje povinná školská dochádzka (porov. § 23 ods. 2 písm. d) zákona). Druhá hlava tretej časti zákona obsahuje práva a povinnosti azylantov, napr. podľa § 24 ods. 1 azylant je oprávnený na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Platnosť dokladu o povolení na trvalý pobyt je najviac päť rokov (platnosť tohto dokladu sa opakovane predlžuje najviac o päť rokov). Podmienky vydávania cestovného dokladu azylanta upravuje osobitný predpis, a tým je zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení zákona č. 48/2002 Z. z. Azylant má aj celý rad povinnosti, ktoré sú taxatívne uvedené v § 26 zákona. Na zamestnanie azylantov na území Slovenskej republiky sa vzťahuje zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, na povinnú školskú dochádzku azylantov sa vzťahuje § 34 až 37 zákona č. 29/1984 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov a na poskytovanie dávok sociálnej pomoci azylantom počas pobytu na území Slovenskej republiky sa vzťahuje zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Spolupráca s úradom vysokého komisára, medzinárodnou organizáciou pre migráciu a mimovládnymi organizáciami
Pred uvedením do tejto problematiky treba pripomenúť, že štvrtá časť zákona č. 480/2002 Z. z. sa zaoberá integráciou azylantov (§ 28), ktorej cieľom je začlenenie azylantov do spoločnosti, najmä získanie vhodného ubytovania a zamestnania. Piata časť zákona (§ 29 až 36) je zákonodarcom upravená ohľadom dočasného útočiska, ktoré sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v krajine, ktorej je cudzinec štátnym občanom, alebo u osoby bez štátnej príslušnosti v krajine jej bydliska. Implikuje rozhodovanie o poskytnutí dočasného útočiska, zánik dočasného útočiska, zrušenie dočasného útočiska, preskúmanie rozhodnutí, práva a povinnosti cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a práva ako aj povinnosti odídencov. Azylovými zariadeniami sa zaoberá šiesta časť zákona (§ 37 až 41). Ministerstvo v záujme plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky (pozri už citovaný Dohovor o právnom postavení utečencov -- oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 319/1996 Z. z.) vytvára podmienky na zriaďovanie azylových zariadení (obce pri ich zriaďovaní poskytujú ministerstvu súčinnosť). Ministerstvo poskytne obci príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov, ktoré obec vynaloží v súvislosti so zriadením a činnosťou azylového zariadenia na svojom území.
Realizácia zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov by nebola možná bez spolupráce s úradom vysokého komisára, medzinárodnou organizáciou pre migráciu a mimovládnymi organizáciami, ako to vyplýva zo siedmej časti zákona (§ 42 až 46). Okrem iného ide o to, že ministerstvo v priebehu konania o azyle spolupracuje s úradom vysokého komisára, pričom poverený zástupca úradu vysokého komisára môže:
a) zúčastniť sa na konaní o azyle v ktoromkoľvek štádiu,
b) nadviazať kontakt s účastníkmi konania,
c) nahliadať do spisu účastníka konania.
Údaje, s ktorými sa poverený zástupca úradu vysokého komisára oboznámil pri nahliadaní do spisu alebo pri ústnom pohovore, je oprávnený používať len na potreby plnenia úloh podľa medzinárodnej zmluvy (pozri oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 319/1996 Z. z.). Ministerstvo poskytuje úradu vysokého komisára informácie o rozhodnutiach vydaných v konaní o azyle a štatistické údaje o žiadateľoch. Ministerstvo taktiež spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu pri zabezpečovaní vycestovania cudzincov, ktorí sa chcú dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu alebo vycestovať do tretej krajiny. Nie menej dôležitou je aj spolupráca ministerstva s mimovládnymi organizáciami pri zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov a azylantov.
Napokon z ôsmej časti (spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia) zákona (§ 47 až 55) vyplýva, že napr. žiadateľa, azylanta, cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenca nemožno vyhostiť akýmkoľvek spôsobom, alebo ho vrátiť na hranice územia štátu (pozri napr. § 58 zákona č. 48/2002 Z. z., § 379 až 383 Trestného poriadku), kde by jeho život alebo osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov ( to neplatí pre toho, koho odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného z obzvlášť závažného trestného činu (pozri § 41 ods. 2 Trestného zákona), predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Žiadateľa, azylanta, cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenca nemožno vyhostiť akýmkoľvek spôsobom, alebo vrátiť na hranice územia štátu, kde by bol mučený alebo podrobený krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu.
Na základe čl. II došlo k doplneniu § 246 ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov; na základe čl. III došlo k doplneniu v prílohe k zákonu č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Sadzobník správnych poplatkov, kde sa v položke 20 za slová "štátnym občanom... 500 Sk" vkladá text, ktorý znie: "Oslobodenie -- od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodení cudzinci, ktorým sa udelil azyl". Napokon v čl. IV sa uvádza zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa mení a dopĺňa o. i. § 58 -- "prekážky administratívneho vyhostenia", na ktoré v prípade potreby odkazujeme.