Riadiaci pracovníci milujú frázy, prázdne slová a - anglikanizmy. Sú presvedčení o tom, že pri verejných vystúpeniach má reč v prvom rade vyvolať dojem. Pozor, to je nesprávne! Len jasné a jednoduché slová zabránia drahým nedorozumeniam a výpovedi dodajú prvok presvedčivosti.
Jazyk dnešných tzv. ekonómov je priam prešpikovaný nič nehovoriacimi kvázi odbornými pojmami a ťažko zrozumiteľnými výrazmi. Takíto používatelia jazyka radi mlátia prázdnu slamu: zastierajú pravý význam slova či, naopak, ho skrášľujú. Ostatne, všetci sme svedkami toho, že každý rok prináša v ekonomickej babylónčine nové objavy: vedúci personálnych oddelení sa razom menia na "manažérov ľudských zdrojov", poradcovia či referenti sa honosia hrdým označením "key account manager", ba najnovšie si už aj istý majiteľ pohrebníctva na vizitke udáva, že je "funeral manager". Dokonca aj úsporné ekonomické programy dostávajú krycie mená, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani agent 007: "Core" (Mercedes) alebo "Power 8" (Airbus).
Prázdne slová rozkladajú kolektív
Už dávnejšie pritom nejde o obohacovanie jazyka, ale, naopak, o jeho kaličenie. Tomu, kto používa najrôznejšie barličky či módne slová príliš často a bez rozmyslu, zamestnanci, zákazníci ani akcionári jednoducho nerozumejú. V lepšom prípade dospejú k názoru, že rečník ich vodí za nos.
Povedané bez príkras, táranie a používanie zahmlených pojmov či slov použitých v zlých súvislostiach vedie k nedorozumeniam, špekuláciám a chybám, ktoré môžu vyjsť podnik či firmu draho najmä v časoch krízy. Zaobalené frázy dnes už neoklamú ani jedného pracovníka - naopak, neistotu ešte prehlbujú. Ak niekto hovorí o novom systéme "bonusov", ale pritom všetci podriadení tušia, že cieľom je zníženie odmien, nikoho nepresvedčí, naopak, abstraktné pojmy sú zdrojom najrôznejších chýrov, ktoré rozkladajú pracovný kolektív a ohrozujú pracovnú morálku. Prakticky každý adresát podobných "jazykových výlevov" už vie z vlastnej skúsenosti, že podivuhodné slovné konštrukcie slúžia len na zastieranie skutočného stavu vecí či budúcich negatívnych dôsledkov. Preto pamätajme, že príliš veľa pseudoodborných výrazov znižuje dôveryhodnosť toho, kto ich používa.
Situácia sa stáva kritickou najmä vtedy, ak zvolené pravidlá podnikovej propagandy majú odtušiť existujúce ťažkosti. "Existujú podniky, v ktorých je zakázané používať slovo problém," tvrdí Thilo von Trotha, čestný predseda Zväzu nemeckých prednášateľov. Namiesto toho manažéri s obľubou používajú nasprostasté termíny, ako napr. "nové výzvy, čakajúce na nás všetkých".
Skutočnosť sa síce prikrášľuje navonok len jazykovo, ale dôsledky môžu byť dramatické. Nikto sa nestará o skutočné problémy (keď nijaké neexistujú, že?) a riešenie sa odďaľuje až dovtedy, kým sa kríza neprehĺbi. Aj tvrdé kroky a opatrenia treba preto riadne pomenovať, požaduje von Trotha.
Predovšetkým globalizácia a technický pokrok podporujú import početných anglikanizmov. Mnohí používatelia dnes už posielajú elektronickou poštou zásadne "file" namiesto normálneho súboru. Alebo donekonečna hovoria o akejsi "pridanej hodnote" čohosi - ba niekedy aj po anglicky ako "added value!" - hoci tým porušujú obvyklú prax, že aj komplikovaný odborný problém sa dá vyjadriť jasne a precízne.
Žargón a bumerangový efekt
Dortmundský jazykovedec Walter Krämer sa už dlhší čas snaží odhaliť dôvody podobného degradujúceho vývoja - a prichádza k záveru, že medzičasom už jazykový prejav nie je len prvkom medziľudskej komunikácie, ale v oblasti kariéry hlavne prostriedkom dokumentovania moci a vlastnej dôležitosti.
Kto do jazykového prejavu zamontuje podobné "moderné" pojmy a často ešte s použitím zlého slovosledu a falošnej vetnej intonácie, vsugerúva konzumentom modernosť, vzdelanie a predovšetkým príslušnosť k istej skupine. Podobne ako odev, aj jazyk sa stáva sociálnym znakom. Odborníci však vedia aj to, že vyhnúť sa podobnému žargónu je mimoriadne ťažké - veď najmä pre nováčikov je dôležité, aby sa takto blysli pred šéfom, ak len nechcú pôsobiť ako nekompetentní zelenáči.
Pri pôsobení smerom von však používanie žargónových prvkov prináša opačný efekt - odborná reč človeka ohraničuje, vymedzuje a oddeľuje. Napríklad v bankách môže takýto prístup klientelu aj odradzovať. Naozaj presvedčiť klienta dokáže totiž len pracovník, ktorý ovláda problematiku a je schopný ju aj riadne vysvetliť bez toho, aby do omrzenia používal nezrozumiteľné cudzie slová.
Experti na komunikáciu jednohlasne radia používať cudzie slová výhradne vtedy, ak rodný jazyk rečníka nemá príslušný ekvivalent - a ešte aj v takom prípade je nutné ich riadne vysvetliť. Poukazujú tiež na to, že kto je uznávaným majstrom svojho odboru, spravidla hovorí aj pekným jazykom. I komplikované súvislosti dokáže ozrejmiť jednoducho a presne - a v konečnom dôsledku má to, čo nedouk nikdy nie: totiž úctu, rešpekt a uznanie poslucháča.