Takmer dva roky po vražde študenta filozofie Daniela Tupého zriadil minister vnútra Róbert Kaliňák nový špecializovaný tím na vyšetrenie jeho smrti. Sedemčlennému tímu vyšetrovateľov, ktorému šéfuje žena, a nechýba v ňom napríklad ani člen protiteroristickej jednotky, sa údajne už podarilo vypátrať a vypočuť aj troch očitých svedkov vražedného útoku na Tyršovom nábreží v Bratislave. Vrahovia 21-ročného Daniela sú napriek tomu stále na slobode.

Šesťčlennú skupinu metalistov, medzi nimi aj študenta 2. ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Daniela Tupého, napadli 4. novembra 2005 na Tyršovom nábreží, krátko po 22. hodine, doteraz neznámi útočníci. Podľa očitých svedkov išlo približne o 15 holohlavcov, ktorí muzikantov surovo zbili a dopichali útočnými nožmi.
Dvaja mladíci skončili v nemocnici s ťažkými zraneniami, Daniel utŕžil sedem bodných rán odzadu a jediný útok neprežil. Stal sa zrejme už siedmou obeťou neonacizmu u nás. Vražedná akcia, pripomínajúca "boj zblízka tvrdých profesionálov," trvala iba niekoľko sekúnd.
Prečo teda musel zomrieť nevinný mladík?
Bola to plánovaná vražda alebo len vstupná skúška mladých neonacistov do organizácie?
A prečo polícia doteraz vrahov nevypátrala, keď údajne vlastní aj identikit možného páchateľa činu?
Predtucha smrti
"Keď som čítal jeho básne, zdalo sa mi, že Dano cítil vlastnú smrť," hovorí Tomáš Dlabík, študent tretieho ročníka Fakulty bezpečnostného manažmentu na Žilinskej univerzite. S Tomášom som sa stretol v predvečer druhého výročia vraždy Daniela Tupého na žilinskom cintoríne pri malom pomníku zavraždeného . Aj verše na mramorovej doske pomníka, ktoré napísal nádejný básnik, akoby písal v predtuche blížiacej sa smrti.

Stuhnutou rukou ešte píšem list,
prečo tak skoro musel som ísť.
Oddane ležím, stopujem čas,
zavieram oči, pociťujem mráz.
Hľadím do prázdna, vidím len jas,
zastreté ticho a plno fráz.
Posledná minúta rýchlo mi plynie,
som len motýľ, ktorý aj tak len zhynie.

Tomáš si však nemyslí, že jeho najlepší priateľ písal o smrti. S Danom sa poznali od detstva, spoločne drali lavice v základnej škole a aj neskoršie, keď sa ich cesty rozišli, boli neustále v kontakte. Po chvíľke mlčania Tomáš hovorí:
"Dano bol super chalan, mal veľa plánov do budúcnosti, popri filozofii chcel ešte študovať históriu, prednášať na vysokej škole a písať básne." Tvrdí, že Daniel bol na svoj vek veľmi rozhľadený, vyspelý a vždy bol niekoľko krokov pred rovesníkmi.
A celkom určite nemal nepriateľov. "Niekedy bol síce melancholický, ale inak veľmi veselý a spoločenský chalan."
Aj básnik Daniel Hevier, ktorý bol jeho pedagógom a v ktorom sa Daniel možno tak trocha videl, hovorí o svojom bývalom študentovi ako o veselom, vnímavom a niekedy precitlivenom mladíkovi. Je preto ťažké uveriť, že mu mohol niekto ublížiť.
"Bol iba v nesprávny čas na nesprávnom mieste," domnieva sa Tomáš Dlabík.

Naposledy spolu
Tomáš Dlabík videl svojho priateľa naposledy tri dni pred jeho smrťou.
"Bol sme doma v Žiline, sedeli sme a Dano mi hovoril, že si konečne našli miestnosť, kde môžu s kapelou nacvičovať nové piesne," spomína Tomáš. "Bolo to kdesi v Petržalke, spýtal som sa ho, či je to tam bezpečné."
Tomáš sa totiž domnieval, že pre jeho priateľa -- metalistu s dlhými čiernymi vlasmi, ktorý síce nebol konfliktný typ, nebola táto bratislavská štvrť práve bezpečná. V tom čase sa však už Dano pravdepodobne cítil ako naturalizovaný Bratislavčan a v hlavnom meste sa pohyboval s priateľmi z kapely ako po rodnej Žiline. Po skúškach si dokonca rad zašiel do Propeleru na Tyršovom nábreží na pivko. V blízkosti Propeleru metalistu zatiaľ neznámi útočníci aj zabili. Tomáš, ktorý na pamiatku svojho zavraždeného priateľa organizuje v Žiline koncerty, verí, že polícia raz vrahov dolapí.
Aj keď sa mu zdá, že okolo Danielovej vraždy vládne príliš dlho dusné ticho.

Malí a veľkí náckovia
Dnes už v neexistujúcom zariadení Propeler sa pred dvoma rokmi stretávala bratislavská "alternatívna" mládež. Povestná krčma na brehu Dunaja bola v tom čase už mestským magistrátom odsúdená na zánik, čakalo sa už len na demoláciu. Niekoľko dní pred vraždou Daniela Tupého si však návštevníci tohto zariadenia ešte stačili vybaviť medzi sebou účty.
"Stalo sa to týždeň pred Danielovou smrťou," rozpamätáva sa jeden zo svedkov. Tento mladík údajne niekoľko dní po incidente vypovedal aj na polícii. "Pobili sa medzi sebou náckovia s pankáčikmi," pokračuje mladý muž, ktorý bol v Propeleri varený-pečený.
Podľa neho išlo o celkom bezvýznamnú šarvátku, akých zažil na pravej strane Dunaja neúrekom. Padlo zopár faciek, kopancov, nadávok a petržalskí náckovia s pankáčikmi sa vrátili po bitke späť do krčmy uhasiť si smäd.
Problém podľa svedka nastal až niekoľko dní po bitke. "Viete, v Petržalke je to tak, že každý malý nácko má aj svojho veľkého brata nácka. Jeden, ktorý utŕžil viac rán ako jeho ostatní súkmeňovci, sa doma požaloval svojmu veľkému bratovi, a ten rozhodol, že jeho malého brata nikto biť nebude," pokračuje náš informátor.
Presne o týždeň sa údajne skupina holohlavcov, ktorí majú v neonacistických štruktúrach o triedu vyššie postavenie ako tí, ktorí bežne chodili na Tyršovo nábrežie, objavili neskoro večer na luxusných autách v Sade Janka Kráľa.
Mali hľadať tých, ktorí pred týždňom zbili ich malých bratov.

Spečatený osud
V rovnakom čase sa vracal Daniel Tupý aj s priateľmi zo skúšky. Šesťčlenná skupina muzikantov sa rozhodla ešte pre návštevu vykričanej krčmy. Bolo približne 22.15 hod., Propeler bol ešte otvorený. Mladíci sa však dnu už nedostali. Padli totiž do oka holohlavcom, ktorí brúsili na autách po parku a hľadali niekoho, aby mu vysvetlili, že ich malých bratov nikto biť nebude.
Skupina asi pätnástich mužov s holými hlavami bez výstrahy napadla nič netušiacich mladíkov. Daniel pri útoku utrpel ťažké zranenie, ktorému neskoršie podľahol. Napriek tomu, že polícia konala takmer okamžite, po útočníkoch sa zľahla zem.
"Útočníci boli už odrastení náckovia, momentálne už patria k bratislavskému podsvetiu, ktoré má dobre platených právnikov," tvrdí svedok. Podľa jeho slov už tri dni po vražde, napriek tomu, že vtedajší minister vnútra Vladimír Palko sa chlapil, že vrahov dostane, vlastne neexistovali žiadne rukolapné dôkazy proti vrahom.
"Bratislavské podsvetie si naozaj dokáže zaplatiť najlepších advokátov," pridáva sa Daniel Milo, bývalý koordinátor organizácie Ľudia proti rasizmu. "Tí vedia patrične využiť v prospech svojich klientov prípadné procesné chyby alebo nedostatok dôkazov, prípadne dostať ich z okruhu podozrivých."
Svedok iba dodáva: "Podľa mňa vraždu spáchali členovia bratislavského podsvetia, ktorí patria, alebo v nedávnej minulosti patrili, k neonacistom. "

Nový vietor
Aj preto sme chceli viac informácií získať priamo na polícii, tá však priebeh dvojročného vyšetrovania odmieta akokoľvek komentovať. "Vyšetrovanie sa začalo ešte za čias bývalého ministra vnútra Vladimíra Palka, my sme prípad prevzali až osem mesiacov po vražde," upozorňuje hovorca súčasného ministra Róberta Kaliňáka Erik Tomáš.
Práve Róbert Kaliňák zriadil nový, veľmi špecializovaný tím vyšetrovateľov. Údajne preto, aby do vyšetrovania vniesli nový vietor.
"Neznamená to, že sme mali voči dovtedajším vyšetrovateľom vážne výhrady," vysvetľuje Erik Tomáš. "To určite nie je pravda, počas vyšetrovania je to tak, že kriminalisti sa pohybujú v určitých líniách a smeroch, a oni naozaj išli tvrdo a poctivo, za čo im patrí poďakovanie, len vo svojich smeroch a líniách sa dostali na konečnú, preto sme potrebovali spomínaný nový vietor."
Aj starý tím si, samozrejme, vytypoval okruh podozrivých -- skôr ako mohlo dôjsť k obvineniu, protistrana získala dôkazy, ktoré podozrenie nepotvrdili, respektíve ho vylúčili. Zatiaľ teda svieti v kolónke obvinených nula.
Na strane podozrivých zo spáchania vraždy Daniela Tupého stoja totiž najznámejší bratislavskí advokáti, ktorých možno stretávať na súdoch i polícii ako obhajcov členov podsvetia.
"To nie je prekvapujúce ani trestné," dupľuje Milo. "Advokáti sú na to, aby chránili svojich klientov, policajti by si však mali zabezpečiť dôkazy, aby ich žiadny obhajca nemohol spochybniť."

Záhadné okolnosti
Ministrov hovorca Erik Tomáš v tejto súvislosti iba zdôrazňuje, že okolnosti tejto vraždy boli a naďalej sú veľmi nejasné, pretože sa stala za tmy a očití svedkovia vražedného útoku boli v absolútnom strese a veľmi málo si z osudných okamihov pamätali. "Prípad je zložitý, polícia však vyvíja úsilie, aby predsa len vrahov vypátrala. Nie sme vôbec pesimisti," tvrdí Tomáš.
Vyšetrovatelia vraždy Daniela Tupého pracujú na prípade v anonymite a odmietajú podávať akékoľvek informácie v súvislosti s prípadom na Tyršovom nábreží. "Vytvorili sme im komfortné podmienky, nechajte ich pracovať," odkazuje Tomáš verejnosti.
Nám sa napriek tomu podarilo zistiť, že obeť útoku skonala v dôsledku siedmich bodných rán odzadu. Nebodal však jeden útočník, ale podľa všetkého traja. Bodné rany v tele Daniela Tupého totiž spôsobili tri rôzne nože a je teda len veľmi ťažko predpokladať, že s nimi mohol bodať jeden muž. Pitevné výsledky domnienku jednoznačne nepotvrdili ani nevyvrátili.

Nádej nezomiera
Ako jeden z mála na Slovensku dostáva pravidelné informácie o priebehu vyšetrovania otec zavraždeného študenta -- Daniel Tupý starší. Vie o každom kroku špeciálneho tímu vyšetrovateľov, informácie dostáva aj priamo od ministra vnútra Róberta Kaliňáka.
"Je to pravda. Som pravidelne informovaný o veciach, ktoré sa dejú," potvrdzuje Daniel Tupý starší.
Otec zavraždeného je však presvedčený, že niektoré podrobnosti z vyšetrovania nikdy nemali preniknúť na verejnosť.
"Ak sa totiž o takýchto veciach predčasne hovorí, informuje sa nepriamo aj protistrana, v tomto prípade vrahovia."
Daniel Tupý nepovažuje dodnes za správne, že bývalý minister Vladimír Palko informoval poslancov o priebehu vyšetrovania za prítomnosti novinárov. "Bolo to kontraproduktívne, veľa informácií, ktoré mali zostať utajené, vtedy preniklo na verejnosť," zdôrazňuje.
Daniel Tupý policajtom verí aj napriek tomu, že vrahovia jeho syna dva roky chodia po slobode. Podľa neho totiž problém nie je v policajtoch -- tí si robia svoju robotu. Problém vidí v tom, že je síce veľké množstvo podozrivých, ale dôkazy proti ním sa získavajú ťažšie.
"Verím, že budú potrestaní," je skalopevne presvedčený. V prípade, že polícia predsa len vrahov mladého študenta chytí a súd ich uzná za vinných z vraždy, hrozí im až 15-ročné väzenie.