Od 1. januára tohto roku sa už všetci môžu na príchod eura pripravovať na základe zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike alebo generálneho zákona. Napriek tomu, že jeho stránky ešte ani nevychladli, dostávam veľa otázok týkajúcich sa hlavne rozsahu duálneho zobrazovania a subjektov, ktorých sa týka.
Mnohí podnikatelia sa sťažujú, že ich partneri -- tiež podnikatelia, odvolávajúc sa na rôzne články zákona, žiadajú od nich rozsah údajov, s ktorými títo podnikatelia nerátali a pýtajú sa, či im to ozaj zákon prikazuje.
Najviac nejasností o duálnom označovaní
V dnešnom článku sa pristavím pri dvoch takýchto problémoch. Prvým je, že podnikateľ, ktorý predáva tovar konečnému spotrebiteľovi -- občanovi, žiada od svojho dodávateľa, aby všetky faktúry a dodacie listy, jednotkové ceny, bez dane, s daňou a podobne podrobne uvádzal v duálnom zobrazení, inak je s ním ochotný prerušiť obchodné kontakty. A takýto podnikateľ sa odvoláva na paragraf 18 zákona bod 1, ktorý hovorí, že ... "dobrovoľné duálne zobrazovanie možno podľa ustanovených pravidiel vykonávať aj vo väčšom ako povinnom rozsahu duálneho zobrazovania...".
Zákon v tom istom paragrafe v článku 7 jednoznačne hovorí, že "duálnemu zobrazovaniu nepodliehajú peňažné sumy preukázateľne uvádzané výlučne iba medzi právnickými osobami navzájom, alebo výlučne iba medzi podnikateľmi navzájom pri ich podnikateľskej činnosti ...". Ak vychádzame zo zákona, nemôže teda žiaden podnikateľ od iného podnikateľa vyžadovať, aby mu vykazoval peňažné sumy vo faktúrach, dodacích listoch a podobne v duálnom zobrazení, pretože by tým prekračoval literu zákona. Presúval by tak v podstate svoju povinnosť, ktorú má pri predaji tovaru voči občanovi -- spotrebiteľovi na svojho dodávateľa. Prečo sa s takýmito prípadmi stretávame? Jednou z príčin môže byť to, že ešte neplatia podzákonné právne normy, ktoré by mali podrobnejšie proces duálneho zobrazovania špecifikovať. A tak si podnikatelia vysvetľujú jednotlivé paragrafy po svojom a prichádza k nedorozumeniam. Druhou možnosťou je úspora nákladov u podnikateľa, ktorý od druhého tieto informácie požaduje, alebo kontrola svojich vlastných prepočtov. Nech je to už zapríčinené čímkoľvek, podstatné je to, že nie je možné, aby jeden podnikateľ žiadal od druhého v rámci podnikateľskej činnosti údaje v duálnom zobrazení.
Podľa môjho názoru, ods. 1 par. 18 hovorí toľko, že zákon špecifikuje minimálny rozsah informácií pri jednotlivých situáciách, ktoré musí občan -- spotrebiteľ dostať v duálnom zobrazení. Ak sa niekto rozhodne občanovi poskytnúť viacej informácií v duálnom zobrazení -- napríklad na pokladničnom bloku nielen konečnú sumu, ale aj ceny jednotlivých tovarov, ktoré občan kupuje -- nie je to proti zákonu. Ale musí duálne zobraziť minimálne tie, ktoré zákon stanovuje. Taktiež je možné, že podnikateľ, ktorý predáva svoj tovar tak občanovi -- spotrebiteľovi, ako aj právnickým osobám, vydá faktúru v duálnom zobrazení aj právnickej osobe, pretože ho to vyjde lacnejšie. Úprava softvéru pre rôzne skupiny odberateľov by mohla byť pre neho drahšia. Ale musí to urobiť dobrovoľne, nemôže to od neho iná právnická osoba vyžadovať.
Spôsob zaokrúhľovania
Druhým prípadom, ktorý sa mi dostal na stôl, bol ten, že odberateľ si presne určil, na koľko desatinných miest majú byť ceny zaokrúhlené a na koľko desatinných miest má byť zaokrúhlená konečná faktúra -- a to tak pre euro, ako aj pre slovenské koruny. Tu sa odberateľ zasa odvolával na paragraf 9 odsek 10 zákona, ktorý hovorí, že za správnosť prepočtu cien zo slovenskej meny na eurá vo vzťahoch medzi podnikateľmi zodpovedá dodávateľ. Áno, prepočet cien rôznych výrobkov zo slovenských korún na eurá vykonáva dodávateľ a aj zodpovedá za správnosť prepočtu. A dodávateľ musí ceny prepočítať v súlade so zákonom, nie v súlade s požiadavkou odberateľa. Tento prepočet robí dodávateľ 1. januára 2009. Štandardne sa ceny jednotlivých výrobkov prepočítavajú na dve desatinné miesta, to je na centy. Medzi dvoma podnikateľmi však môže byť prepočet i presnejší, pokiaľ by zaokrúhľovanie na dve desatinné miesta prinášalo veľké skreslenie jednotkovej ceny, ako aj konečnej faktúry. Takáto situácia sa môže týkať napríklad tých dodávateľov, ktorí dodávajú jednotlivé druhy tovarov vo väčších množstvách, napríklad cukrovinky, potraviny a dodacia cena jednotlivého tovaru môže byť po prepočte na euro veľmi nízka. V tomto prípade je dobré postupovať podľa odporúčania zákona o zaokrúhľovaní tzv. jednotkových cien, kde sa odporúča ceny jednotlivých tovarov zaokrúhliť na viac ako dve desatinné miesta a na centy zaokrúhľovať až konečnú faktúru. V takýchto prípadoch je to dokonca vítané, pretože ak by sa postupovalo inak, konečná cena pre spotrebiteľa by sa výrazne odlišovala od tej dnešnej a prišlo by k porušeniu základného princípu zákona -- ktorým je cenová neutralita pri prepočte cien zo slovenských korún na euro a tiež zásady, že prechod na euro nemá poškodiť občana. V tomto prípade občana -- spotrebiteľa.