Jozef Novotný je zamestnanec a súčasne aj podniká. Keďže z podnikania zarobil viac ako 97 200 korún, musí si platiť odvody do Sociálnej poisťovne, je aj nemocensky poistený. Ochorel a chce si uplatniť nárok na nemocenské z viacerých nemocenských poistení. Ako bude v prípade práceneschopnosti postupovať a aké nemocenské dávky môže dostávať?
Dve potvrdenia od lekára
Ak je podnikateľ súčasne aj zamestnancom, musí požiadať ošetrujúceho lekára, aby mu vystavil dve Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, pre každý poistný vzťah samostatne. Jedno odovzdá zamestnávateľovi a druhé, pre poistný vzťah SZČO, odovzdá v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. Nemocenské sa pritom vypláca za kalendárne dni, teda aj za dni pracovného voľna, soboty a nedele.
Súbeh poistení
"Pri súbehu dvoch poistení, napríklad fyzická osoba je zamestnancom a aj samostatne zárobkovo činnou osobou, má nárok na nemocenské z obidvoch poistení, aj z poistenia zamestnanca, aj z poistenia SZČO. Platí to v prípade, ak maximálnu výšku dávky nedosiahne už napríklad z poistenia zamestnanca," hovorí Edita Vojteková z odboru sociálneho poistenia ministerstva práce.
Pri určení výšky nemocenskej dávky sa vychádza z vymeriavacích základov, z ktorých zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období. Nemocenské má však svoj strop. Jeho maximálna výška sa vypočítava maximálne z 1,5-násobku priemernej mzdy platnej v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského. Od júla je maximálnym vymeriavacím základom 30 219 korún. Ak však ochoriete tento rok, pri výpočte beriete do úvahy predchádzajúce maximálne vymeriavacie základy, od ktorých sa bude odvíjať aj výška nemocenského poistenia.
Ak si poistenec uplatní nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov. Denný vymeriavací základ je tak zhora ohraničený sumou, ktorá sa vypočíta ako maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, platný v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, deleno počet dní tohto mesiaca. Napríklad ak vznikne dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, ktorý má 31 dní, môže to byť najviac 974,8065 koruny, v mesiaci s tridsiatimi dňami je to 1007,30 koruny. Ak zarábate mesačne viac ako 30 219 korún, dostanete v októbri 1. až 3. deň náhradu príjmu 244 korún, od 4. do 10. dňa 537 korún a po 10. dni vám Sociálna poisťovňa bude vyplácať nemocenské 537 korún.
Maximálne náhrady príjmu a nemocenského pri súbehu
Sumy maximálnych denných vymeriavacích základov pri nároku na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení:
október: 30 219 : 31 = 974,8065 Sk
november: 30 219 : 30 = 1007,30 Sk
Náhrada príjmu:
náhrada príjmu PN 1. až 3. deň v októbri (25 %) = 243,701
náhrada príjmu PN 4. až 10. deň v októbri (55 %) = 536,143
náhrada príjmu PN 1. až 3. deň v novembri (25 %) = 251,82
náhrada príjmu PN 4. až 10. deň v novembri (55 %) = 554,015
Nemocenské:
nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou po 10. dni - v októbri 536,143 koruny a v novembri 554,015 koruny
Čo hovorí zákon o sociálnom poistení (infoblok)
§ 58
Nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení
(1) Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
(2) Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
Denný vymeriavací základ na nemocenskú dávku
- je to podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (napr. obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti) a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.