Dostatočná alebo nedostatočná?
Komisia hodnotí aktualizáciu konvergenčného programu, čiže plánu na približovanie sa vyspelejším štátom Európskej únie, na roky 2007 až 2010. Podľa správy je rozpočtová konsolidácia Slovenska v roku 2007 síce v súlade s korekciou nadmerného deficitu, v nasledujúcich rokoch by však krajina mala konsolidáciu urýchliť. Mala by si totiž podľa komisie rýchlejšie vytvoriť bezpečnú rozpočtovú rezervu a zabrániť akýmkoľvek možným inflačným tlakom. "Plánovaná rozpočtová konsolidácia Slovenska je v súlade s korekciou nadmerného deficitu v roku 2007. Ak sa však pozrieme na korekciu nadmerného deficitu, odporúča sa rýchlejší postup smerom k strednodobému cieľu, najmä zníženie možných inflačných tlakov," poznamenal komisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia. Komisia radí využiť súčasný vysoký rast hospodárstva na väčšie škrty v rozpočte. "Postup Slovenska smerom k strednodobému cieľu, čo je deficit tesne pod jedným percentom hrubého domáceho produktu, sa v roku 2008 spomaľuje a napriek výsledkom a vyhliadkam intenzívneho rastu sa dosiahnutie strednodobého cieľa plánuje až na koniec programového obdobia," vyčíta komisia. Euroúradníci preto odporúčajú, aby Slovensko využívalo podmienky intenzívneho rastu domácej ekonomiky na posilnenie rýchlosti štrukturálnej konsolidácie smerom k strednodobému cieľu v roku 2008 a aby v nasledujúcich rokoch dôsledne využívalo plánovanú konsolidáciu v prípade potreby podporenú dodatočnými opatreniami, ako aj záväznými výdavkovými stropmi.
Fiškálna konsolidácia Slovenska je podľa ministra financií Jána Počiatka dostačujúca. "Táto správa je štandardná, nijakým spôsobom sa zásadne nevymyká z hodnotení plnenia konvergenčných programov v minulosti. Navyše jasne priznala, že Slovensko bude s veľmi veľkou pravdepodobnosťou vyradené z procedúry nadmerného deficitu," konštatoval Počiatek. Ako minister dodal, už výsledky hospodárenia za minulý rok budú dôkazom toho, že krajina sa konsoliduje rýchlejšie, ako sa očakávalo. "Predpokladaný plánovaný deficit na rok 2007 bol 2,94 percenta hrubého domáceho produktu. Momentálne vidíme, že deficit bude určite pod 2,5 percenta HDP, pravdepodobne okolo 2,3 percenta. Konsolidácia v minulom roku je masívna, podobný scenár bude aj v roku 2008," dodal na margo výziev komisie Počiatek.
Kurz a tlaky
Slovensko by malo prijať prísnejšiu fiškálnu pozíciu, najmä vzhľadom na zníženie možných inflačných tlakov, hlavne po odznení deflačného účinku nedávneho významného zhodnotenia výmenného kurzu. Inými slovami, ak po vstupe do eurozóny stratíme tlmiaci vplyv posilňujúceho sa kurzu koruny na infláciu, môže sa rast cien vymknúť spod kontroly. Komisiu straší prípad Slovinska, kde po splnení inflačného kritéria a vstupe do eurozóny ceny výrazne stúpli. Podľa Národnej banky Slovenska však vplyv kurzu na infláciu nie je až taký výrazný. "Zmena kurzu o jedno percento spôsobí dodatočný príspevok k celkovej inflácii v priemere asi 0,16 percentuálneho bodu," hovorí analýza centrálnej banky. "Slovensko už po prijatí eura nebude môcť ovplyvňovať infláciu úrokovými sadzbami. O to dôležitejšia bude fiškálna politika, teda, či bude vláda schopná pružne reagovať na inflačné tlaky napríklad znížením výdavkov," hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Neisté PPP
Na roky 2009 až 2010 komisii v programe chýbajú záväzné výdavkové stropy a určité riziko sa vynára aj v súvislosti s výdavkami súvisiacimi s projektmi verejno- súkromného partnerstva, najmä pri budovaní diaľnic. "Komisia nevidí jasné pravidlá pre tieto projekty, ktoré môžu mať určitý negatívny vplyv na rozpočet," vysvetľuje Mušák.