Kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti v súčasnosti nie sú nízke náklady a prírodné zdroje, ale inovatívnosť výrobkov a výrobných postupov. "Slovenská ekonomika pritom v oblasti inovácií za svetom i Európou výrazne zaostáva," upozorňuje predseda Vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o človeku a spoločnosti prof. Antonín Klas.
Zatiaľ čo v krajinách Európskej únie predstavuje podiel inovujúcich podnikov v spracovateľskom priemysle 51 percent, na Slovensku je to iba necelých 17 percent. Inovujúce podniky majú medzi firmami s vysokým podielom exportu na tržbách v krajinách únie 61-percentné zastúpenie, na Slovensku iba 12,4-percentný podiel. Rovnako nízky je aj podiel inovujúcich malých a stredných firiem, ktorým sa v únii pripisuje zvlášť veľký význam.
Radšej dovoz
Odlišnú štruktúru v porovnaní s krajinami únie vykazuje podľa Klasa Slovensko aj v štruktúre výdavkov na inovačné aktivity. V krajinách EÚ sa z celkového podielu výdavkov na inovácie 22 percent vynakladá na investície a 53 percent na domáci výskum. Na Slovensku sa na investície použije 32,9 percenta výdavkov a iba 12,8 percenta na domáci výskum. Svedčí to o tom, že domáci podnikatelia preferujú ako zdroj inovácií pred domácim výskumom dovezené technológie. Umožňuje to jednak skrátiť inovačný cyklus, jednak znížiť riziko spojené s výdavkami na výskum. "Pokiaľ takýto prístup nemá za následok radikálne znižovanie výskumného potenciálu, možno ho akceptovať. V opačnom prípade sa môže prehlbovať nebezpečná medzera vo vzdelanostnom a výskumnom zázemí inovačných aktivít, ktorá ohrozuje jednak efektívne využívanie dovezenej technológie a jej ďalšie zdokonaľovanie v domácom prostredí, ako aj schopnosť sledovať svetový pokrok a zabezpečiť tak kvalifikovaný výber dovozu najvhodnejších technológií," tvrdí Klas.
Na vedu dávame 6,5-krát menej ako únia
Slovenská výskumná základňa zaznamenáva od roku 1989 systematický pokles. "Aj keď jej zoštíhľovací proces bol nutný, pretože kapacita vedy a výskumu bola neúmerne vysoká v porovnaní s ekonomickým potenciálom Slovenska a preťažená nevýskumnými pracovníkmi, jej redukcia k počtu obyvateľstva je neúmerne veľká," pokračuje Klas. Podľa jeho zistení napríklad v roku 1999 mali výdavky na vedu a výskum na Slovensku 0,68-percentný podiel na HDP, naproti tomu v EÚ to bolo 1,86 percenta. V absolútnom vyjadrení dosahovali tieto výdavky na stotisíc obyvateľov v roku 2000 v SR 4,8 milióna ECU, kým v krajinách únie v roku 1999 to bolo 31,2 milióna ECU, čo znamená 6,5-krát viac.
Pokles finančných zdrojov na vedu a výskum sa podľa Klasa zákonite odrazil aj v poklese počtu zamestnancov tohto odvetvia. Najviac bol postihnutý podnikateľský sektor, ktorý klesol od roku 1989 o 87 percent, pričom práve tento sektor považuje Európska únia za kľúčový pre rozvoj inovačných aktivít. Mimoriadne vysoká je aj regionálna diferenciácia slovenskej výskumnej základne. Osobné výdavky na tisíc vedeckovýskumných pracovníkov predstavujú zhruba len pätinu priemernej úrovne krajín únie. Tento vysoký rozdiel je hlavnou príčinou emigrácie výskumných pracovníkov do zahraničia. "Ak zvážime, že najvyšší sklon k emigrácii vykazujú špičkoví odborníci, môže ich strata značne ovplyvniť medzinárodnú úroveň výskumného, a tým aj inovačného potenciálu Slovenska," hovorí Klas. Slovensko podľa neho za krajinami únie zaostáva aj v oblasti podpory vzdelania. V roku 2000 predstavovali výdavky na školstvo v SR iba 3,9 percenta HDP, zatiaľ čo priemer krajín EÚ v roku 1999 predstavoval 6,3 percenta a škandinávskych krajín až osem percent.
Na Slovensku nie je ucelená technologická a inovačná politika. Vypracovali sa síce čiastkové dokumenty, ale chýba systémový pohľad. Nároky na vypracovanie komplexne poňatej politiky nevyplývajú len z vnútorných potrieb domáceho rozvoja, ale aj z nárokov, ktoré vyplynú pre Slovensko po vstupe do Európskej únie.